Vyhľadávanie

Vyhlásenie ENOC pri príležitosti 20. výročia prijatia Dohovoru o právach dieťaťa

20. výročie prijatia Dohovoru o právach dieťaťa (CRC) Valným zhromaždením OSN by malo byť dôvodom k oslave. Ale ako nezávislé inštitúcie, ustanovené právnymi predpismi na ochranu práv detí v 29 krajinách po celej Európe, je naša oslava narušená hlbokým znepokojením.

Dohovor o právach dieťaťa je dohovor ratifikovaný najväčším počtom štátov z kľúčových medzinárodných nástrojov pre ľudské práva – všetkými európskymi štátmi a 193 štátmi celosvetovo. Napriek tomu v skutočnosti, práva - občianske aj politické, ekonomické a sociálne - miliónov detí po celej Európe a po celom svete zostávajú nenaplnené. Vlády štátov pravidelne potvrdzujú svoj záväzok k Dohovoru o právach dieťaťa, plnia si svoje úlohy pri posielaní správ Výboru pre práva dieťaťa v päťročných intervaloch a ako odpoveď dostavajú podrobné odporúčania výboru. Ale - až príliš často - veľa odporúčaní výboru je ignorovaných.
 
Tu sa prejavuje minimálne pochopenie vlád jednotlivých štátov, že Dohovor o právach dieťaťa je právny nástroj, ktorým sa ukladajú podrobné právne povinnosti štátov. Dohovor o právach dieťaťa nie je list želaní pre deti. Štáty si nemôžu vyberať práva detí, ktoré sa dajú ľahko splniť a zvyšok práv ignorovať.

Nestačí, aby  naše vlády pri príležitosti tohto výročia prejavili svoj záujem len tým, že opätovne potvrdia svoje záväzky vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa.

My žiadame každý štát, aby vykonal urýchlenú revíziu - v spolupráci s našimi inštitúciami, mimovládnymi organizáciami na ochranu práv detí a v spolupráci aj so samotnými deťmi – aktuálnej pozície Dohovoru o právach dieťaťa v súvislosti s jeho požiadavkami na vnútroštátnu právnu úpravu , ako aj revíziu reálnych prostriedky na nápravu porušení práv detí na vnútroštátnej úrovni.

ENOC je hlboko znepokojený skutočnosťou, že Dohovor o právach dieťaťa je jediný základný medzinárodný ľudsko-právny inštrument, ktorému chýba komunikačný mechanizmus, ktorý by deťom umožnil podávať sťažnosti na porušenie ich práv na preskúmanie Výborom pre práva dieťaťa.

Pracovná skupina Rady pre ľudské práva sa stretne v decembri v Ženeve za účelom zváženia vytvorenia takéhoto mechanizmu podávania sťažností. Preto ENOC žiada štáty aby promptne pristúpili k príprave návrhov k opčnému protokolu: deti by už nemali dlhšie čakať na tento základný prostriedok ochrany ich práv.

Štáty by sa mali realizovať výskumy s deťmi, aby zistili, či deti (a tí, ktorí pracujú s deťmi       a pre ne), poznajú svoje práva. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa, štáty sa zaviazali napomáhať, aby sa Dohovor stal všeobecne známym, a to „primeranými a účinnými prostriedkami smerom k deťom i dospelým" (článok 42 Dohovoru).

Deti, vzhľadom na ich vývoj a zraniteľnosť, neúmerne trpia chudobou: máme strach, že súčasná globálna recesia, spôsobená dospelými, najzávažnejšie negatívne ovplyvní práve deti. Žiadame štáty, aby dôsledne monitorovali dopad krízy na deti a vytvorili – ak už nemajú- stratégiu na elimináciu detskej chudoby, zahŕňajúc identifikovateľné ciele na účely pravidelného hodnotenia.

Zaznamenávame varovné signály, že v mnohých štátov v celej Európe rastú prípady prejavov intolerancie, rasizmu a homofóbie. Opäť, vplyv na deti je intenzívnejší, a negatívne ovplyvňuje ich rozvoj. Zaznamenali sme prípady detí žiadajúcich o azyl, ktoré boli obeťami nezákonného zadržiavania a bolo s nimi úplne nevhodne zaobchádzané pri zistení porušenia ich práv.

Na obavy z kriminality mladistvých, vrátane násilných trestných činov, štátne orgány príliš často reagujú nekonštruktívnymi represívnymi opatreniami, vrátane zvýšeného využívania trestu odňatia slobody, uprednostňujúc ich pred zameraním sa na príčiny kriminality a na rehabilitáciu. Štáty by mali zvážiť zavedenie alebo zvýšenie využívania alternatívnych foriem trestov namiesto trestu odňatia slobody a výchovno-nápravných programov určených pre deti, ktoré sa dostali do konfliktu so zákonom.

Deti - vrátane dojčiat a veľmi malých detí - sú oveľa častejšie obeťami ako páchateľmi násilia. Napriek veľmi vítanej kampani Rady Európy dosiahnuť úplný zákaz všetkých telesných trestov na deťoch vo všetkých 47 členských štátov a napriek konečnému termínu   na celosvetový zákaz telesných trestov, ktorý bol na základe štúdie OSN o násilí páchanom   na deťoch uskutočnenej pred tromi rokmi stanovený na rok 2009, bitie a ponižovanie detí ako foriem trestania zostáva bežné vo väčšine európskych štátov a zákonné takmer v polovici štátov.

ENOC žiada štáty, ktoré tak zatiaľ neurobili, aby uzákonili výslovný zákaz telesných trestov na deťoch.

ENOC víta zriadenie nových ombudsmanských inštitúcií pre deti v mnohých európskych štátovch. Ale zároveň sme veľmi znepokojení tým, že niektoré vlády, ďaleko od podpory existujúcich inštitúcií efektívne plniť úlohy pre deti, zavádzajú obmedzovanie a/alebo znižovanie ich nezávislosti. A je veľmi šokujúce, že práve v tomto roku oslavy 20. výročia prijatia Dohovoru o právach dieťaťa by niektoré vlády mohli zvažovať zrušenie dobre fungujúcich nezávislých inštitúcií.

Na Výročnom stretnutí v septembri 2009 v Paríži, sa členovia ENOC rozhodli v priebehu nasledujúcich troch rokov venovať zvýšenú pozornosť zmysluplnej účasti detí na veciach ktoré sa ich týkajú, násiliu páchanému na deťoch, obchodovaniu s deťmi, detskej chudobe a ochrane detí pred ohrozeniami vyplývajúcimi z nových technológií a používania internetu.
Európska sieť ombudsmanských inštitúcií pre deti (ENOC) je neziskové združenie nezávislých inštitúcií ochrany detských práv (ICRIs). Jej hlavnými cieľmi je:

• napomáhať úplnej implementácii Dohovoru o právach dieťaťa
• podpora spoločného lobingu za práva dieťaťa
• zdieľanie informácií, prístupov a stratégií
• podpora rozvoja efektívnych nezávislých inštitúcií pre deti.

ENOC bol založený na konferencii v meste Trondheim v Nórsku v roku 1997, kde sa stretla zakladateľská skupina 10 inštitúcií spolu so zástupcami UNICEF. K roku 2009 sa sieť inštitúcií rozrástla na 37 členov z 29 krajín. Členstvo je obmedzené pre inštitúcie 47 členských štátov Rady Európy.

  ENOC STATEMENT TO MARK 20TH ANNIVERSARY OF THE ADOPTION OF THE CRC