Ty a zdravie


„Dobrý deň :) potrebujem poradiť ohľadom interupcie. Mám 15 rokov, 22.2. budem mať 16 a chcem vedieť či potrebujem len súhlas rodiča keď mám 15 alebo aj jeho prítomnosť :) ďakujem“
Ivuška

Ahoj, Ivuška,
podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva, ktorou sa vykonáva zákon o umelom prerušení tehotenstva, ak pre umelé prerušenie tehotenstva je potrebný súhlas zákonného zástupcu alebo toho, komu bola tehotná žena zverená do výchovy, uvedie svoj súhlas v zdravotníckej dokumentácii alebo zašle overený súhlas, ktorý sa k nej pripojí. O umelom prerušení tehotenstva vykonanom na žiadosť ženy vo veku od 16 do 18 rokov bez meškania vyrozumie zdravotnícke zariadenie jej zákonného zástupcu alebo toho, komu bola zverená do výchovy, ústne alebo písomne do vlastných rúk. Vyrozumenie sa zaznačí do zdravotníckej dokumentácie.
Ivuška, ide o veľmi vážny krok, odporúčam Ti dobre si ho zvážiť po zistení všetkým informácií.

16.12.2011, právnička Henrieta


"Dobri deň, mám 14 rokov mám problem zo zajakavostou už asi 10 rokov stále si to davam do hlavy že sa zajakavam iba ja s našej celej rodiny a aj s celej skoly... nemožem kvoly tomu počuvat ani logopeda a ani už citat radi na internete lebo sa rozplacem... pláčem skoro stále ked neviem poriadne vyslovit slovo ... už mi to vadi každy ma doplna a vtedy mi to pride strašne luto ... uz neviem čo dalej... chodim logopedovy a aj na sedenia a aj na dychanie ale stale myslim že mi to nepomôže ... ked idem na autobus bojim sa ze ked si budem pitat listok ze sa zajaknem toho sa strasne bojim preto idem radsej s niekym kto vypita aj za mna ... ked som pri velkom množstve ludii ako su mojom veku tak to poriadku pekne rozpravam ale ked som starsom ktoreho nepoznam tak uz kokcem ze sa to ani pocuvat neda.. znami mi stale hovoria že sa mam na to vykaslať ze oni to beru normalne že to ani nepocut niekedy ale ich poznám pri nich stres nemam nic .. nahle pridem do noveho kolektivuu hned kokcem ...:( mám 16 rocneho chalana vekovy rozdiel je asi dva roky je starsi niekedy sa cudujem ze ma aj chce aj ked kokcem niekedy mam chut mu zase povedat ze snim nemozem bit kvoly mojej reci ... raz som mu to povedala povedal ze si ma nikomu neda ze ma lubi taku aka som .. sme spolu asi 5 mesiacov a nejake te dni ale proste ja uz dalej nemozem rozpravame sa o niecom dvolezitom trosku kokcem volame cez internet kokcem uz fakt nemozem dalej potrebujem poradit .. ako sa mam od toho odpurat aby som si to tak nepriznavala stale k srdcu ... od 6 rokov tancujem take disco tance 10 rokov som zacala hiphopom lebo je to pohybove a ze to aj pomaha na moju rec chodim aj na sutaze a som tanecnej skupine .. moj velky sen je aby som uz nekoktala uz aby som pekne rozpravala ... niektory herci spevaci tanecnici sa zajakavali a kde to az vytiahlii teraz su snich popularni spevacii spisovatenia a podobne .. urobila som pre to colkovek aby som sa uz nezajakavala už mi to na nervi az lezie ...keby som mala niekoho pri sebe kto ma pochopi ... ludia sa aj cudujuu ze si to berem k srdcuuu ze to eni nic dvolezitehoo ... musim stym nejakoo vydrzat rada bi som si precitala vasu radu .. dakujem :)"
Tina, Prievidza

Ahoj, Tina,
tak ako uvádzame  na  úvod „Našich rád“ na tejto stránke, radi by sme Ti poradili vo všetkom, čo Ťa trápi. Sme však partia právnikov, preto pomáhame pri riešení právnych problémov, teda vo veciach, ktoré sú upravené zákonmi.
Tina, Tvoj problém nie je právny, dovolím si však zhrnúť pár faktov z Tvojej otázky. Uvádzaš, že známi Ťa podporujú, tiež píšeš, že máš chlapca, ktorý Ťa ľúbi, a to takú aká si. Venuješ sa tancu, vieš, že mnohí slávni ľudia sa zajakávali a kam to dotiahli. Perfektné tiež je, že chodíš k logopédovi. V závere Tvojej otázky však uvádzaš, že potrebuješ niekoho, kto Ťa pochopí. A čo tí spomínaní známi, čo Tvoj chlapec? Ale aj Tvoj tanec, Tvoj logopéd a určite by sa dalo pokračovať. Tvoju zajakavosť  správne riešiš tým, že navštevuješ logopéda. Riešiť sa však dá aj to, aby si sa netrápila a neplakala. Tina, všetci mávame ťažšie chvíle v živote. Ale myslím si, že práve prekážky a problémy nás do života viac pripravia a urobia nás chápavejšími k druhým, silnejšími bojovať s ďalšími prekážkami, ktoré nás v živote určite neraz stretnú. Odporúčam Ti  okrem logopéda využiť aj pomoc školského psychológa, ale i výchovného poradcu v škole. O pomoc môžeš požiadať aj v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, tiež Tvoju detskú lekárku či detského lekára, ktorí vedia odporučiť aj ďalších potrebných odborníkov.
Tina, držím Ti palce a prajem veľa trpezlivosti pri liečbe, prajem Ti tiež veľa úspechov škole a v tanci a v ďalšom živote vôbec.

01.02.2011, právnička Henrieta


"mam problem od 5 rokov .zajakavam sa od kedy som sa zlakla psa .. neviem co mam robit .. stale mi to robi problemy smeju sa mi nemozem sa sustredit na moj rozhovor co chcem povedat.. cela by som poradit"
alexandra, Prievidza

Ahoj, Alexandra,
na úvod chcem zdôrazniť, že nikto nemá právo Ťa zosmiešňovať či ponižovať. Máš problém, ktorý má veľa ľudí, detí i dospelých. Na internete som našla článok o tom, že koktanie je vraj príznakom vysokého intelektu. Prečítala som si, že sa zajakávali aj také osobnosti ako filozof Aristoteles, vedci Isaac Newton a Charles Darvin, spisovatelia Jean-Baptiste Moliére, Charles Dickens, politik Winston Churchill, herci Bruce Willis, Anthony Quinn, Rowan Atkinson, Gérard Depardieu i Marylin Monroe. Zajakával sa aj rímsky básnik Vergílius, rímsky cisár Claudius, Napoleon Bonaparte, ktorý dobyl takmer celú Európu a aj napríklad tvorca Alenky v ríši divov Lewis Caroll.  O niektorých z nich si sa aj v škole učila, či budeš učiť. Zaujímavosťou je, že 22. október je Dňom ľudí so zajakavosťou. Takže, Alexandra, vidíš, mnoho veľkých a zaujímavých ľudí malo či má problém ako Ty a sú známi a obdivovaní. Určite sa nemáš za čo hanbiť, v živote môžeš dokázať oveľa viac ako tí, ktorí sa Ti dnes posmievajú. 
S Tvojím problémom Ti však nevieme pomôcť my - právnici, preto neváhaj a využi odbornú pomoc logopéda. Terapia u neho je vraj príjemná, ide vraj aj o rôzne hry, spev a pod. Existuje  množstvo metód terapie, ktoré z nich sú vhodné pre Teba, určí logopéd po vyšetrení. Nájsť tohto odborníka Ti vie pomôcť Tvoja detská lekárka či detský lekár. Môžeš, najlepšie aj so svojimi rodičmi, zájsť aj do centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktoré je v každom okresnom meste. 
Na záver ešte uvádzam, že ak by si mala pocit, že napríklad zo strany spolužiakov v škole ide voči Tebe o šikanovanie, určite neváhaj a požiadaj o pomoc Ty, alebo ak by to pre Teba bolo prijateľnejšie, Tvoji rodičia, triedneho učiteľa či triednu učiteľku, prípadne aj riaditeľa či riaditeľku školy. O pomoc môžeš požiadať aj výchovného poradcu v škole a školského psychológa.
Alexandra, držím Ti palce a prajem veľa trpezlivosti pri liečbe a úspechov škole i v ďalšom živote.

26.01.2011, právnička Henrieta


"Potrebujem poradiť! Co môže spôsobiť častá silná bolesť hlavi a časté závtaty v škole?"
monika s., Nitra
 
Milá Monika, bolesť hlavy a závraty  nemožno podceňovať a je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Preto čo najskôr navštív svoju detskú lekárku/ lekára.
Ak si Monika z Nitry, ktorá nám už písala, prosím, využi možnosti, ktoré Ti odporučil náš spolupracovník psychiater Igor a ja v odpovediach zo dňa 18.11.2010.
Monika, prajem Ti hlavne veľa zdravia a sily bojovať.

07.12.2010, právnička Henrieta


"dobry den prepacte ze vas este otravujem s mojim problemom ale chcela by som sa opytat ci na to sebaposkodzovanie nepomohlo nieco ine ako lieky bo som ich uz uzivala a bola som velmi ospata a vtedy som stratila vsetkych mojich kamaratov a to len preto ze som bola po nich velmi unavena a vsetci vraveli ze som nejaka cudna sama by som sa chcela tohoto problemu zbavit ale vobec sa mi to nedari vzdy do toho pride nejaka zla sprava a uz sa to zacina zasa dokola prosim odpiste vopred dakujem"
Michaella

Ahoj, Michaella,
život a a zdravie je to najcennejšie, čo máme. Je super, že sama píšeš, že sa chceš svojho problému/choroby zbaviť, preto nepochybujem, že sa Ti to podarí. Pri liečení sa však musíme spoľahnúť na lekárov, odborníkov na chorobu, ktorá nás trápi. Preto Ťa prosím, dôveruj svojmu lekárovi, aj radám nášho spolupracovníka psychiatra Igora, ktorý Ti odpísal 18. novembra 2010. Určite svojmu lekárovi povedz o všetkom, aj o prípadných sprievodných účinkoch liečby a nechaj si všetko vysvetliť. Spolu to určite zvládnete, neváhaj, nech si čím skôr zdravá. Veľmi Ti držíme palce. Budeme radi, keď sa nám ozveš a napíšeš nám, ako sa Ti pri liečbe darí a najmä, keď už budeš opäť zdravá.

23.11.2010, právnička Henrieta


"mam problem so sebaposkodzovanim a prosim o radu ako s tym prestat som na tom zavisla od 14nastich a budem mat osemnast chvilu som s rezanim prestala ale nahradzalo to buchanie tazkich predmetov o ruku a teraz som asi po styroch mesiacoch zacala s rezanim a moje telo si ziada stale viac a viac bojim sa ze to prezeniem a zas budem musiet ist na liecenie ale to by znamenalo ze by ma vyhodili uz s skoly prosim poradte bo uz som na dne"
michaella
 
"dobry den fakt som na dne chcu ma dat na lieky koli sebaposkodzovaniu a mam strach ze ked ich budem odmietat tak ma daju zase na liecenie ale ja si chcem ukoncit skolu ale poslednu dobu mam myslienky na sebevrazdu a sebaposkodzovanie sa strasne stupnuje poradte mi prosim som z detskeho domova a skola pre mna znamena do zivota vela ale iba ak prezijem prosim odpiste mi co najrychlejsie vopred dakujem"
michaella
 
Milá Michaella,
pozdravujem Ťa a viem, že ide o závažný, ale nie bezvýchodiskový problém. V poslednom čase takých dievčat a žien (myslím aj dospelých) je viac a liečime to. Sama píšeš, že si   smutná, máš strach zo seba, objavujú sa Ti samovražedné myšlienky. Doplním Ti to, že máš aj poruchy spánku, máš pocity bezperspektívnosti, máš pocity zbláznenia, nechutí Ti všetko, bojíš sa o seba a máš hrozné napätie v sebe. Napomôže Ti však porezávanie, bitie sa, udieranie predmetmi z toho pocitu hrôzy, potom si kľudnejšia, ale znova potom príde sebapodceňovanie a všetko sa opakuje. Spomínaš, že si v detskom  domove a v istom  zmysle  také odťažité prostredie so stratou intímnosti  tiež k dobrému pocitu neprispieva. A určite máš ďalšie dôvody, čo Ťa ženú k sebapoškodzovaniu. Ver mi, že tu najlepšie zapôsobí podávanie liekov  zameraných proti tým pocitom a konaniam pri neustálej psychoterapii a riešení Tvojej budúcnosti vrátane školy a zamestnania. Chceš sa vydať a mať deti? Preto len choď k psychiatrovi, podávajú sa lieky cca 9-11 mesiacov, aby sa upravila hladina serotonínu v mozgu, potom sa vysadia lieky a tento serotonín (akýsi prenášač šťastia v mozgu) Ti sa začne tvoriť znova z jedla, ale už bez liekov. Uvidíš, že to pôjde. Pozdravujem Ťa.
 
18.11.2010, psychiater Igor

"Dobry vecer, tento mail pise za mna mamina, ktora sa stale boji o moje zdravie a nie sme si isti ci je spravne ak dostavame v skolke na desiatu chlieb s oskvarkovou pomazankou. Pani riaditelka mame napisala ze je to v sulade s prisnymi normami ale mamina tomu moc neveri. Tak ako jeto? Su salamy, sunky a oskvarkove pomazanky ok? Mame pravo na zdravisie stravovanie ci nie?
Dakujeme"
3,5 roka, Chorvátsky Grob

Milá mamina,
keďže táto stránka je určená výlučne otázkam detí, i vzhľadom na to, že téma, ktorej sa týka Vaša otázka, je pomerne obsiahla, dovoľujem si Vašu pozornosť upriamiť na príslušnú vyhlášku Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 330/2009 Z. z. o zariadení školského stravovania, v ktorej by ste mohli nájsť odpoveď na svoju otázku. Jej znenie nájdete na napríklad na internetovej stránke Ministerstva školstva Slovenskej republiky: www.minedu.sk/data/USERDATA/Legislativa/Vyhlasky/330_2009.pdf
Do pozornosti Vám dávam (samozrejme aj všetkým deťom, ktoré táto téma zaujíma) predovšetkým prílohu č. 1, kde sú upravené zásady na zostavovanie jedálnych lístkov v zariadeniach školského stravovania.
Okrem iného v nej nájdete informáciu, že do jedálnych lístkov sa zaraďuje mäso čerstvé: hydinové, hovädzie, bravčové, jahňacie a ryby. Údené mäsá a výrobky z údených mias sa do jedálnych lístkov pre deti v materských školách nezaraďujú, pre žiakov v základných školách a stredných školách najviac jedenkrát za mesiac. Mäkké salámy a údeniny sa spotrebujú v deň nákupu, ich spotreba sa odporúča výrazne obmedzovať.
 
16.11.2010, právnička Petra


"co mam prosim vas robit ked si ublizujem na zdravi. aj som stym isty cas prestala a aj ked ma to tahalo spravit odolala som ale neskor som to zase spravila. raz som skusila teda chcela spachat tymto sposobom samovrazdu ale neslo to. akoze uz nemam v plane spachat samovrazdu ale prosim vas poradte mi ako mam stymto prestat ked ma to niekedy take po mojom nazvane abstinecne priznaky :)? ze ma taha ublizit si? viem ze pevna vola ale ci bi ste vedeli aj nieco ine (ide o rezanie do ruky. Na miesto medzi plecom a laktom ale uz ma to taha aj na zili)"

Milá ..., obrátila si sa na nás s problémom, ktorý nie je jednoduchý, ale chcem Ťa ubezpečiť, že sa s ním určite dá niečo urobiť. U mladých ľudí v Tvojom veku sa tento problém vyskytuje častejšie, ako si myslíme.
Tým, ktorí majú problémy so sebapoškodzovaním, alebo poznajú takého človeka vo svojom blízkom okolí,  odporúčam preštudovať si  o sebapoškodzovaní viac informácií, napr. webovú stránku http://monix.mysteria.cz/FAQ.htm, kde sa dá dozvedieť, že sebapoškodzovanie (cudzím slovom označované aj ako „automutilácia“) je úmyselný akt fyzického násilia voči sebe samému bez zámeru spáchať samovraždu, a že k sebapoškodzovaniu dochádza najmä preto, že ono poskytuje mladým ľuďom  určité riešenie ich negatívnych pocitov, akýsi liek. Na uvedenej webovej stránke je viac informácií aj o najčastejších spôsoboch sebapoškodzovania, ktorými sú rezanie/strihanie, popáleniny, zásahy do rán, udieranie sa, extrémne obhrýzanie si nechtov, škrabanie sa, trichotilománia (čiže vytrhávanie si vlasov, resp. chlpov), lámanie si kostí, a tiež  informácií o vzťahu  medzi emóciami a sebapoškodzovaním, emóciami pred,  počas i po automutilácii. Na stránke sa tiež uvádza: „Mnohí ľudia, ktorí si takto ubližujú, to držia v tajnosti, lebo sa cítia byť choromyseľnými, šialenými a zlými. Boja sa, že ak o tom niekomu povedia, budú navždy odpísaní. Pravdou je, že ľudia, ktorí sa zámerne poškodzujú sú inak veľmi normálni a príčetní, no trpia množstvom emočnej bolesti. Používajú sebapoškodzovanie, lebo ich pravdepodobne nik nenaučil iným, racionálnym spôsobom prekonávania intenzívnej bolesti. Nanešťastie, ľudia, ktorí sa o tom dozvedia, majú sklon onálepkovať takto postihnutých ako duševne chorých, bláznivých, psychotických, čo zapríčiňuje strach zo zverejnenia a obavy požiadať o pomoc. Kým spoločnosť neodtabuizuje túto formu správania a nezačne šíriť v tomto smere osvetu, zostane sebapoškodzovanie ešte veľmi dlho temným tajomstvom trpiacich.“
Milá ...,  verím, že Ťa tieto informácie na jednej strane aspoň trošku upokojili. Na druhej strane však v prípade, že Tvoje problémy neprestanú, treba nabrať odvahu a s dôverou vyhľadať psychologickú, prípadne psychiatrickú pomoc.
 
29.06.2010, psychológ Štefan


"mam biele bodky na penise"

Ahoj,
keďže Tvoj problém je z inej oblasti ako z práva, môžeme Ti len poradiť, aby si navštívil svojho detského lekára. Nemusíš sa hanbiť, lekári sa zaoberajú aj takýto problémami. Túto stránku sme pripravili pre všetky deti a ich problémy, ktoré nevedia riešiť. Radi by sme poradili vo všetkom, čo deti trápi. Sme však partia právnikov, preto pomáhame pri právnych problémoch, teda vo veciach, ktoré sú upravené zákonmi.  Ak je problém detí   z oblasti psychológie či psychiatrie, oslovujeme našich externých poradcov.

15.10.2009, právnička Henrieta