Ty a vzťahy v rodine

"ahoj.volam sa fero a mam 18 rokov.chcel by som vediet do kedy mozem byvat u  rodicov bez toho aby ma vyhodili z domu.kedze mam otca ktory sa ku mne od 15 rokov chova dost cudne stale sa hadame.a uz sa ma snazil par krat vyhodit z domu kedze som este nebol plnolety tak to nespravil,este stale chodim do skoli teda robym si nadstavbu uz asi 2 roky si musim platit cestovne sam kedze my otec nechce dat peniaze na cestovne,a aj ked my da peniaze vycitamy stale ze sa o mna musi sarat atd.tak som si radsej nasiel brigadu a zarabam si na to sam .na oblecenie na cestovne a aktiviti ak na ne mam vobec cas.jedine mama mi pomaha s  peniazm,y snazi sa mi dat par eur nech si to otec nevsimne.lenze od kedy mam 18  uz my ohlasil ze ma vyhodi zevraj niesom nikdyy doma ale jediny dvovod preco to  tak je ze brigadujem aby som mal aspon nieco do skoli.nejde my o to aby my  vsetko platili ja si vsetko zaplatimm sam zarobim si na brigade len chcem mat istotu ze ma nebudu mocz vyhodit na ulicu raz ked pridem domov z brigady... dakujem"
Fero E, 18 rokov


Milý Fero,
osobne ma veľmi mrzí, že s otcom máš vzťah plný konfliktov. Vstup do dospelosti je náročný pre každého a komplikované vzťahy v rodine ho určite neuľahčia.
Z právneho hľadiska je vzťah dieťaťa a rodičov upravený tak, že do osemnástky sú rodičia Tvojimi zákonnými zástupcami, majú povinnosť sa o Teba starať, vychovávať Ťa a chrániť Tvoje záujmy. Z toho vyplýva, že deti bývajú spolu s rodičmi, inak by rodičia svoje povinnosti nemohli dôsledne vykonávať.
Dovŕšením osemnástich rokov sa dieťa právne stáva dospelé, úloha rodičov ako zákonných zástupcov sa končí a dieťa by malo byť pomerne samostatné, schopné sa o seba postarať samo.
Keďže však záujmom spoločnosti je investovať do vzdelania, ktoré sa dovŕšením osemnástky končí len málokedy, v reálnom živote dieťa veľmi často zostáva najmä finančne naďalej závislé od rodičov, keďže nepracuje, ale ďalej študuje.
Preto právna úprava pamätá aj na tieto skutočnosti a ukladá rodičom plniť si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu až dovtedy, kým dieťa nie je schopné živiť sa samo. V prípade štúdia dieťaťa to tak určite je.
Aj dieťa má však svoje povinnosti. Pomoc v domácnosti, prípadne finančné prispievanie do spoločného rozpočtu (napr. formou brigády) je určite veľmi vhodné.
K otázke bývania u rodičov môžem z právneho hľadiska uviesť toľko, že povinnosť rodičov poskytovať dieťaťu bývanie v ich domácnosti nie je nikde upravená. Preto istota, že Ťa rodičia nemôžu „vyhodiť z domu“ neexistuje. Finančné prispievanie na bývanie napr. na internáte by bolo na splnenie vyživovacej povinnosti rodičov postačujúce.
Rodinné vzťahy sú aj z pohľadu práva veľmi špecifické v tom, že sa týkajú najhlbšieho súkromia života ľudí a priveľký zásah do ich úpravy nie je žiaduci. Dôraz je kladený najmä na riešenie vzťahov vzájomnou dohodou, ako to vyhovuje konkrétnym osobám.
Aj v Tvojom prípade bude finančná podpora zo strany rodičov skôr otázkou  vzájomnej dohody a riešenia konfliktov. Návšteva rodinnej poradne by mohla priniesť aspoň pár dobrých návrhov, ako riešiť situáciu, ktorú opisuješ.
Rodinnú poradňu môžeš navštíviť aj sám, prípadne s mamou, najlepšie by však bolo, keby sa na nej zhodla celá rodina.
Na tejto stránke nájdeš mnohé užitočné linky na webové stránky, ktoré sa špecializujú na rodinné vzťahy.

právnička Lenka

Ahoj, bola by som veľmi rada, ak by ste mi odpovedali na zopar mojich otazok. mam 17 rokov, a rodicia mi zacali zakazovat uplne vsetko, mam 20 rocneho priatela, na ktoreho moj oco neslusne nadava, a vyhraza sa mi, ze nanho posle policiu, pokial mi neda pokoj. Prednadavnom ma moj otec fyzicky napadol, a urazal nadavkami, ktore by asi nikto nikdy nechcel pocut, zo skoly musim byt doma vzdy o pol 4 a internet mam povoleny na 1 hodinu denne ,co je smiesne, nechcu ma pustat von, a vycitaju mi veci, ktore niesu vobec pravdive, obcas mam strach prist domov, lebo neviem co mi zasa moze spravit moj otec, bojim sa ho, a citim sa doma velmi zle, rodicia sa somnou vobec nerozpravaju, dokonca ich ani netrapi, ako sa dostanem do skoly, pretoze cestujem 32 km, kazdy den, moj otec sa mi vyhraza ustavom, a pritom patrim medzi najlepsie ziacky nasej triedy,uz ma nebavi byvat u nas doma, keby ze mam 18 rokov, tak by som ani sekundu nevahala, nemam 10 rokov a nebavi ma pocuvat trapne zakazy a prikazy rodicov, chcem travit cas aj s mojim priatelom, ktoreho moj oco odstudil a vobec ho nepozna, ako to mam spravit aby to nebolo protizakonne ?bola by som velmi rada ak by ste mi v tejto veci pomohli, velmi pekne dakujem"
Klaudia, 17 rokov

Ahoj, Klaudia,
Tvoja otázka na zákonné riešenie popísanej situácie smeruje k právnemu posúdeniu stavu, aký je vo Vašej rodine. Toho sa budem aj držať, pretože to, čo s napísala, má nepochybne aj psychologickú  a sociologickú stránku, ale keďže som právnik,  budem sa vyjadrovať iba k právu. Z pohľadu rodiča a výkonu všetkých jeho práv a povinností buď dieťa si (nedovŕšila si plnoletosť), alebo dieťa nie si (dovŕšila si plnoletosť). Aj keď iné zákony (napríklad Trestný zákon, Zákonník práce, Občiansky zákonník) vymedzujú vekové hranice, kedy aj nedospelým deťom priznávajú nové práva, či povinnosti, zákon o rodine v zásade zohľadňuje iba jednu vekovú hranicu a tou je 18 rokov. Samozrejme, že rodičia by Tvoju výchovu  a všestranný rozvoj mali prispôsobiť Tvojmu veku, potrebám, osobnosti, rozumovej a vôľovej vyspelosti, ale nikde nie je napísané, čo môže robiť 12-ročný, čo 15-ročný, čo 17-ročný. Rodičia majú voči Tebe rovnaké práva (a možnosť regulovať Tvoj život),  ako mali, keď si mala 5 rokov. Asi nie je sporné tvrdenie, že správať sa k 17-ročnej rovnako ako k 5-ročnej, je nesprávne. Je ale nezodpovedné na základe textu, ktorý si napísala, zhodnotiť, ako je to u Vás, čo sa skutočne deje, čo je správne a čo je nesprávne. Podstatné je, že ani zákon neustanovuje nijakú inštitúciu ani mechanizmus, ako hodnotiť optimálnosť rodičovskej výchovy. Všetko, čo je v rozmedzí možné, výborné, znesiteľné, ťažké, príjemné, otravné, je ešte akceptované a tým pádom aj zákonom neriešené. Až pokiaľ by miera nesprávneho či nedostatočného výkonu rodičovských práv a povinností u rodičov presiahla hranice prípustného, je možné to riešiť súdnou cestou (obmedzenie či pozbavenie rodičovských práv a priznanie ich inému dospelému). Uviedla si, že Ťa otec fyzicky napadol, čo je neprípustné. Asi je vhodné upozorniť ho, že je tu trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby a ak by takéto konanie opakoval, ísť na políciu. Možnosti  riešenia a opatrenia vzhľadom k situácii v Tvojej rodine majú v náplni práce aj úrady práce, sociálnych vecí  a rodiny. Nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností. Pokiaľ sa s rodičmi nepodarí dohodnúť na nejakom akceptovateľnom kompromise, skús sa porozprávať s niekým blízkym s rodiny, čo pozná Vašu situáciu či minimálne Teba (napr. školský psychológ), aby Ti vedel poskytnúť objektívny pohľad na vec  a pomohol to riešiť, ak je to namieste.

právnik Marian
 

"Dobrý deň, moji rodičia sú rozvedený 3 roky a až teraz sa začala o mňa zaujímať starká po otcovi. Dala návrh na súd, že sa chce so mnou stretávať. Ja sa jej bojím a nechcem ju ani vidieť. Už som jej to povedala aj do očí ale ona stále trvá na svojom. Čo môžem urobiť? Môžem ísť na súd to všetko povedať ako to cítim? Ani s otcom sa nestretávam ale on ani nejaví záujem. Mne je u maminky dobre a nech mi dajú pokoj. Teta z úradu práce ma nechcela ani len vypočuť, keď sme s maminkou za ňou boli a povedala maminke že sa mám snažiť ľúbiť starkú. Ale pre mňa je to človek, ktorého sa bojím a necítim k nej nič iba strach, že ma zoberie k otcovi."
Lenka, 9 rokov

Ahoj, Lenka, z Tvojej otázky vyplýva, že po rozvode rodičov si bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Táto situácia Ti aj vyhovuje, no v súčasnosti sa o stretávanie s Tebou snaží aj Tvoja starká. V prvom rade je to súd, ktorý rozhoduje o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do starostlivosti a nepochybne tak to bolo aj v tomto prípade. No okrem rodičov môže súd aj iným osobám (podľa zákona je takouto osobou aj stará mama dieťaťa) umožniť, aby sa s dieťaťom stretávali a vyčleniť im určitý čas, v rámci ktorého sa tak bude diať. Prvoradým kritériom, ktorým sa však súd pri akomkoľvek rozhodovaní o maloletom dieťati riadi, je záujem tohto dieťaťa. Ak teda napríklad dospeje k závere, že je v záujme dieťaťa, aby sa stretávalo s niektorými príbuznými, rozhodne o tom. No ak usúdi, že je v rozpore so záujmom dieťaťa byť v kontakte s týmito príbuznými, neumožní im stretávanie s dieťaťom. Okrem toho tiež kladieš otázku, či: „môžem ísť na súd to všetko povedať ako to cítim?“. K tejto otázke uvádzam, že maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

právnik Juraj



"Chcem poznat svojho otca, nepoznám jeho adresu, nikdy som ho nevidel. Žije v Bratislave, on ma nechce vidiet, poznat, lebo on ma nechcel. Ja ho vidiet chcem. Ako na to?"
manzel70..., 17 rokov, Trnava

Ahoj,
odpoviem z právneho hľadiska. V prípade, ak rodičia dieťaťa spolu nežijú, mali by sa dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. V opačnom prípade rozhodne súd, najmä pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti, zastupovanie a spravovanie jeho majetku. Ďalej sa určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu a kedy má právo stretávať sa s dieťaťom. Tvoj otec (predpokladám, že s mamou neboli manželia), ak uznal svoje otcovstvo súhlasným vyhlásením pred matričným úradom alebo pred súdom, prípadne ak bolo jeho otcovstvo určené súdom, má vo vzťahu k Tebe najmä vyživovaciu povinnosť. Zabezpečenie jej plnenia (ak je určená súdom) je možné vynútiť zákonom upraveným spôsobom v exekučnom konaní a určitým tlakom je aj trestné oznámenie. Pokiaľ však ide o styk dieťaťa s rodičom, ak rodič nemá záujem, náš právny poriadok nepozná spôsob, ako ho prinútiť, aby sa dieťaťu venoval. Ak chceš zistiť, kde býva, predpokladám, že si už skúsil hľadať informácie na internete, či v telefónnom zozname, kde je aj adresa... Ďalej by si mohol skúsiť aj na stránke obchodného či živnostenského registra.
Informácie o pobyte obyvateľov poskytuje aj Ministerstvo vnútra SR, okresné riaditeľstvá Policajného zboru a obce, a to na základe písomnej žiadosti, v ktorej musí byť uvedené:
a) meno a priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu preukazujúceho totožnosť a miesto trvalého pobytu žiadateľa,
b) meno a priezvisko, prípadne dátum narodenia alebo rodné číslo obyvateľa, ktorého pobyt sa požaduje oznámiť,
c) odôvodnenie žiadosti.
Veľa šťastia.

právnička Marcela