Ty a náhradná starostlivosť

„Dobrý deň, neviem, či mi budete vedieť odpovedať. Chcem sa informovať, ak som adoptovaná, som už teraz dospelá žena, ktorá má svoju vlastnú rodinu, či je možné, zistiť svojich biologických rodičov, teda matku? ďakujem.“

Natalka

Ahoj, Natálka,
podľa zákona o rodine osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Ak je to v záujme osvojenca, osvojitelia mu môžu sprostredkovať prístup k informáciám o jeho rodičoch alebo poskytnúť informácie, ktorými disponujú, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Obrátiť sa môžeš aj na matričný úrad a požiadať o doslovný výpis z matriky. Príslušný na vykonanie zápisu do knihy narodení je matričný úrad, v ktorého obvode sa osoba narodila, príp. našla. Prajem Ti veľa šťastia.

právnička Henrieta



"mám takýto problém:mám priatela ktorý má ešte dvoch surodencov sestru 20 ročnú, ktorá nemá ukončenú strednú školu z dovodu častého vymeškania, koli tomu, že musela chodiť po brigádach aby mohla v paltiť nájomné a ostatné vydavky v rodine, ma ešte brata ktorý bude mať 15 rokov 30,10,09, ich mama je nezamestnaná a alkoholička, najstarší brat byva v BA a stará sa o svoju rodinu, 20 ročná sestra pracuje v Trnave kde aj býva, mama ju neustále vydiera sms-kami takým sposobom, že ak jej nepošle peniaze na stravu a nájomné jej 15 ročný brat nebude mať čo jesť a podobné veci, ich mama z otcom su rozvedený otec žije v BA a vždy keď su uňho na prazdinách stále im nkúpi oblečenie a veci ktoré potrebujú, výživné má zaplatené pól roka dopredu! Ich najstarší brat je moj,priatel, žijeme spolu 3,5 rok.staráme sa spolu o 5 ročného syna. Ja by som stým súhlasila ,že sa postarame o priatelovho neplnoletého syna, ale ich mama s tým nechce súhlasiť, mám strach dať podnet na sociálku, aby ich neplnoletý brat nešiel do DD, kým to neprejde súdom, ja z ich bratom nemáme vlastný byt a ich otec tiež nema vlastný byt on býva u mami v jednoizbovóm byte.Je tam nejaká šanca aby ja z priatelom sme mali možnosť sa oňho postarať?prosím Vás poradte mi ako mám postupovať aby ten chlapec nešial do ústavu.Keď som ich mame povedala aby si našla prácu a prestala vydierať svoju dcéru, povedala mi že o neplnoletého chlapca je dobre postarané aj keď celá rodina vie , že to tak nani.Ďakujem Vám za radu"
PETA

Milá Peťa,
verím, že tykanie Ti nebude prekážať, ale na našej stránke to máme takto zaužívané. V súvislosti s Tvojou otázkou by som Ťa chcel najskôr upozorniť, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, ktorí sú pri ich výkone povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže   aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Z uvedeného vyplýva, že súd má právo zmeniť svoje pôvodné rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže vhodným spôsobom napomenúť rodiča maloletého dieťaťa, ktorý svojím správaním ohrozuje alebo narušuje jeho riadnu výchovu, určiť nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad vykonávaný  najmä v súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce a školy a uložiť rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu. Ak tieto opatrenia nevedú k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli a nariadi maloletému dieťaťu pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky, najdlhšie na šesť mesiacov, alebo pobyt v špecializovaných zariadeniach, tiež najdlhšie na šesť mesiacov. Tieto opatrenia nazýva zákon  o rodine výchovnými opatreniami a aplikujú sa v prípade zanedbávania starostlivosti rodičov o výchovu maloletého dieťaťa (nie o jeho výživu).  Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon   ich rodičovských práv v prípade, že:
a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo
c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti, najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo závažným spôsobom zanedbáva výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv. Ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv   a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič. Ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol o pozbavení výkonu rodičovských práv vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu poručníka. Poručník nie je povinný osobne sa starať o maloleté dieťa, jeho úlohou je dohliadať na rozsah a spôsob starostlivosti, ktorá sa dieťaťu poskytuje. Do času, kým nie je maloletému dieťaťu ustanovený poručník, alebo do času, kým sa ustanovený poručník neujme svojej funkcie, robí neodkladné úkony v záujme maloletého dieťaťa opatrovník. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu  o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká. Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, je nutné, aby spoločnosť zabezpečila tzv. náhradnú starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou. Náhradná starostlivosť môže vzniknúť    len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom   alebo súdnym rozhodnutím.
Náhradnou starostlivosťou je:
a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča     (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“),
b) pestúnska starostlivosť a
c) ústavná starostlivosť.
Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, pričom náhradná osobná starostlivosť  alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou.
Na základe Tvojej otázky predpokladám, že Ťa asi najviac zaujíma právna úprava  tzv. náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti. Pri rozhodovaní súdu o zverení  dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti   sa ako základné kritérium skúma záujem maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa možno takto zveriť len fyzickej osobe s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce   z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. O zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti môže rozhodnúť súd, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa zákona o sociálnej pomoci a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa, nad ktorým nie je nariadená ústavná starostlivosť, možno takto zveriť do starostlivosti budúcich pestúnov iba so súhlasom rodičov. Podmienky poskytovania príspevkov pestúnskej starostlivosti a ich výšku upravuje zákon o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. V súvislosti s postavením maloletého dieťaťa pri rozhodovaní o spôsobe starostlivosti oň, považujem za dôležité upozorniť, že maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor (duševne zdravé 15-ročné dieťa sa zaň určite považovať môže), má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté a jeho názoru musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Na základe informácií, ktoré si uviedla a vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v príslušných ustanoveniach zákona o rodine, Ti odporúčam zvážiť možnosť obrátiť sa v danej veci na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí, obec, resp. okresný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností, svoje bydlisko. Verím, že sa mi podarilo aspoň sčasti zodpovedať na Tvoju otázku. Chcem zdôrazniť, že problematika rodičovských práv a povinností, ako aj problematika náhradnej starostlivosti o maloleté dieťa je veľmi zložitá a jej právna úprava je obsiahnutá predovšetkým v zákone o rodine. Držím palce, aby sa podarilo vzťahy v rodine urovnať najmä s ohľadom na záujmy maloletého brata Tvojho priateľa.

právnik Noro


"Dobrý deň, resp. ahojte :) Píšem sem za moju blízku kamarátku, keďže ona má dosť obmedzený prístup na internet. Žije v detskom domove (už niekoľko rokov). Má síce už 21, ale keď dokončila strednú školu, začala pracovať. Pracovala rok, počas ktorého platila domovu, nájomné, stravu, alebo tak nejak. Potom začala študovať na vysokej škole, pracovať prestala. Ona sama nevie, na koho by sa mohla obrátiť, pretože majú viacero problémov v domove. Naposledy hovorila aj o finančných podmienkach. Ako dostali od sponzorov notebooky, ktoré vychovávateľky pred deťmi schovali, a doteraz ich nemajú, i hračky, ktoré, keď jeden so sponzorov prišiel opäť, zistil, že ostali v pivnici zabalené ako ich priniesol. Kamarátka, keďže študuje, potrebovala by častejší prístup k počítaču, a aj na internet, ale takmer vôbec ju vychovávateľky nepúšťajú. Dokonca k počítaču, ktorý mali využívať deti, nesmie ísť nikto. Vychovávateľky odmietli ísť s deťmi na nákupy oblečenia (peniaze však dostali), šli až potom, keď sa s nimi kamarátka kvôli tomu pohádala (je najstaršia v domove, tak viac vidí do týchto vecí ako deti).Dostáva vreckové, avšak to jej nestačí, keďže má dosť výdajov spojených so školou, nákup učebníc a podobne si hradí z vlastného, čo si usporila prácou, brigádou. Zaujíma ma preto, na koho nezaujatého sa má kamarátka obrátiť (nezaujatým myslím aj takého, ktorý nepríde skontrolovať stav v domove, kedy sa vychovávateľky správajú ukážkovo, teda taký, ktorý by veril kamarátkinmu slovu, a pomohol jej, poradil kam má ísť, aké dokumenty potrebuje, na čo má nárok a pod.). Vopred ďakujem!!"
Marija, 21 rokov, Košice


Milá Marija,
ak sa ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti alebo predĺžením ústavnej starostlivosti do 19 rokov veku, môže mladý dospelý požiadať detský domov o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia, najdlhšie do 25 rokov veku. Osamostatnenie znamená v tomto prípade zabezpečenie si bývania a schopnosť samostatne sa živiť.
Za mladého dospelého je považovaná plnoletá fyzickú osobu do 25 rokov veku.
Pokiaľ ide o vreckové, poskytuje sa aj mladému dospelému, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove, ak sa pripravuje na povolanie. Detský domov takémuto mladému dospelému zabezpečuje aj stravovanie vyplatením sumy na zabezpečenie stravy v hodnote časti dennej stravnej jednotky zodpovedajúcej obdobiu, počas ktorého sa zdržiaval mimo detského domova.
Výška vreckového dieťaťa a mladého dospelého (podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele je určovaná vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 643/2008 Z. z.)  je stanovená mesačne vo výške 30 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, ak ide o dieťa od 15 rokov veku. Životné minimum pre nezaopatrené dieťa je 84,52 eura mesačne a 30 % z tejto sumy je teda 25,356 eura mesačne.
Pokiaľ ide o vykonanie kontroly v detskom domove, ktorou sa zisťuje dodržiavanie zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie v oblasti práv detí, ktorými je Slovenská republika viazaná, Tvoja kamarátka sa môže s podnetom
na prešetrenie stavu dodržiavania vyššie uvedených právnych predpisov obrátiť na úrad práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý je zriaďovateľom detského domova (ak ide o štátny detský domov). Kontrolu vykonávania opatrení podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately vykonáva tiež Odbor štátnej podpory a stratégie sociálnej ochrany detí a rodiny na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Rozhodnutia riaditeľa detského domova môžu byť preskúmané príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a rodiny zriaďuje, kontroluje a usmerňuje detský domov.
Ak dosahuje Tvoja kamarátka výborné študijné výsledky, môže sa informovať na svojej škole o kritériách na získanie motivačného štipendia, ktoré si každá vysoká škola určuje v štipendijnom poriadku. Vysoká škola ho môže priznať za vynikajúce plnenie študijných povinností, dosiahnutie vynikajúceho výsledku v oblasti štúdia, výskumu, vývoja, umeleckej alebo športovej činnosti.
Tvoja kamarátka môže tiež využiť možnosť požiadania o pôžičku z prostriedkov Študentského štipendijného fondu. Žiadateľom o pôžičku môže byť študent vysokej školy v dennej aj v externej forme štúdia alebo občan, ktorého štúdium v zahraničí je podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky svojím rozsahom a úrovňou postavené na úroveň štúdia na vysokej škole v Slovenskej republike. Žiadateľ musí mať trvalý pobyt v Slovenskej republike alebo musí byť v postavení zahraničného Slováka.
Prajem Tvojej kamarátke, aby vysokú školu úspešne dokončila a aby sa jej podmienky bývania a študijné podmienky v detskom domove zlepšili.
 
právnička Katka Ď.



"Viem, že si detský ombudsman ale ja už neviem na koho sa mám obrátiť. Takže mám 19, bývam už s priteľom a jeho rodičmi,predtým som bola v nahradnej starostlivosti u nevlastnej sestry,pretože rodičia boli alkoholici.Mám dvoch bratov,ktorých umiestnili do detského domova,teraz žijú v profesionálnej rodine, pár km odo mňa.Pred pár dňami, som si chcela bratov vypýtať od riaditeľky DD na víkend k sebe. Ona ma však odbyla ma tým,vraj darmo mám 18-násť,že ja som nezodpovedná osoba, vraj sa nedokážem postarať o pubertiakov, že ich dá len mojej sestre,že mne nie!Keď mi to povedala už sa mi tlačili slzy do očí.Tak toto som totálne nepochopila,odkiaľ má také informácie ako ma môže tak posudzovať,keď ma nepozná???moja sestra si ich nemôže zobrať,pretože pracuje v Rakúsku.Keď sa moji bratia pýtali pani riaditeľky,prečo nemôžu ísť ku mne tak im vraj povedala,že ja som len sopľavé decko,že mi neverí...No ako mi môže veriť,keď mi nedá šancu aby boli moji súrodenci u mňa???Prosím Vás poradte mi ako mám postupovať, aby som mohla s mojimi súrodencami byť???Ešte k tomu,tá pani pri ktorej sú, tiež nedovolí aby som prišla na dedinu za nimi a bola s nimi čo i len vonku.Nie som zlá,som normálna baba,zariadila som si slušný život sama, skončila som strednú školu na jednotky,dvojky,každý kto ma pozná vie že som nekonfliktná a snažím sa vychádzať s každým za dobre.Svojich súrodencov mám hrozne rada a mrzí ma,že oni nám takto prekážajú v stretnutiach."
Jaroslava J., 19 rokov
 
Milá Jaroslava,
verím, že hoci máš už devätnásť, nebude Ti prekážať tykanie, ale na našej stránke je to takto zaužívané. Veľmi si vážim Tvoju snahu o udržanie blízkych vzťahov so súrodencami, ako aj to, že sa nenecháš odradiť počiatočnými neúspechmi.
V súvislosti s podstatou problému by som si dovolil upriamiť Tvoju pozornosť na ustanovenie § 56 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, podľa ktorého má dieťa právo stretávať sa aj so súrodencami. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je detský domov povinný nielen vytvárať podmienky na stretávanie dieťaťa so súrodencami, ale aj poskytovať pomoc na uľahčenie priebehu týchto stretnutí. Okrem detského domova má túto povinnosť aj príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a obec. Za týmto účelom má detský domov dohodnúť medzi súrodencami a dieťaťom miesto, čas, spôsob a rozsah stretávania, samozrejme s ohľadom na potreby dieťaťa. Ak je to v záujme dieťaťa nevyhnutné, detský domov môže určiť, že súrodenci sa môžu stretnúť s dieťaťom len  v prítomnosti zamestnanca detského domova, príp. len v detskom domove. Zákon s cieľom úpravy vzťahov medzi dieťaťom a jeho súrodencami rieši aj možnosť krátkodobého pobytu súrodencov v detskom domove, resp. detský domov môže umožniť pobyt dieťaťa u jeho súrodencov.       
Vždy treba mať na zreteli, že hlavným zmyslom právnej úpravy starostlivosti o dieťa je zabezpečenie psychického, fyzického a sociálneho vývinu dieťaťa. V súlade s tým  je v zákone zakotvené, že dieťa sa môže zdržiavať mimo detského domova len s jeho súhlasom. V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si, že zamestnanci detského domova, či už je dieťa umiestnené priamo v domove alebo v tzv. profesionálnej rodine, zodpovedajú za dieťa a nie sú oprávnení dieťa vydať komukoľvek, kto o to požiada, ani plnoletému súrodencovi. 
Jaroslava, ak máš záujem, aby sa Tvoji súrodenci opakovane krátkodobo zdržiavali u Teba, musíš absolvovať informačné poradenstvo, aby si získala informácie o náhradnej starostlivosti a o právach dieťaťa. Informačné poradenstvo vykonáva detský domov, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo na tento účel akreditovaná osoba.
Dúfam, Jaroslava, že som aspoň sčasti odpovedal na Tvoje otázky. V každom prípade Ti ale odporúčam, ak bude odmietavý postoj pani riaditeľky detského domova pretrvávať, obráť sa  na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je orgánom  sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo s podnetom na verejného ochrancu práv. Verejný ochranca práv je oprávnený za účelom preskúmania podnetu navštíviť aj dotknutý detský domov, príp. si vyžiadať stanovisko riaditeľky a na základe vykonaného šetrenia Ti poskytnúť pomocnú ruku. Ak sa rozhodneš pre podanie podnetu, je nutné uviesť svoje meno, priezvisko a adresu, ďalej je nutné uviesť mená súrodencov a názov detského domova. Podnet môžeš podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickou poštou. Informácie o činnosti a pôsobnosti verejného ochrancu práv nájdeš na internetovej stránke www.vop.gov.sk
Prajem Ti, aby sa vzťahy medzi Tebou a súrodencami čo najskôr usporiadali.

právnik Noro



"Mojej sestrenici, ktorá má 13 rokov, zomreli obaja rodičia pri dopravnej nehode. Teraz žije so starými rodičmi z maminej strany. Starí rodičia z otcovej strany sa chcú stať jej poručníkmi. Ako to vlastne bude? Môže si ona vybrať, s ktorými starými rodičmi bude žiť? A čo je vlastne poručníctvo?"
Peter


Ahoj, Peter,
situácia, ktorú si opísal, je jedným z vysvetlení, prečo musí štát svojimi prostriedkami zabezpečiť ochranu práv dieťaťa. Robí tak prostredníctvom poručníka. Poručník je osoba, ktorá má voči dieťaťu všetky rodičovské práva a povinnosti – stará sa o jeho výchovu, rozvoj, vzdelávanie, majetok. Je jeho zákonným zástupcom až do jeho plnoletosti, teda do 18-ky. Nemá však voči nemu vyživovaciu povinnosť a ani dieťa neskôr, keď je dospelé, nemá voči poručníkovi povinnosť starať sa o neho v starobe, ako by to bolo voči rodičom. Poručníka ustanoví súd ihneď, ako sa dozvie, že je to potrebné. Skôr ako súd niekoho za poručníka určí, zisťuje si o ňom všetky dôležité informácie. Zaujíma ho názor každého, kto je oboznámený s pomermi, a niekedy vypočuje aj samotné dieťa. Dôležité je to vtedy, ak sa poručník bude o dieťa osobne starať a dieťa bude žiť v jeho domácnosti. Vtedy, keď sa sám nestará o dieťa (dieťa je napríklad v ústavnej starostlivosti dojčenského ústavu alebo ho má v náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti iná osoba), dohliada poručník na to, ako sa o dieťa starajú v ústave alebo, ako sa má u pestúnov. Poručníka kontroluje súd, ktorému musí poručník podávať správy o dieťati, ako aj o tom, ako sa nakladá s majetkom dieťaťa. A teraz konkrétne. Starým rodičom, bez ohľadu na to, zo strany ktorého rodiča sú, neprislúcha priamo zo zákona vykonávať práva a povinnosti len preto, že sú jeho starými rodičmi. V praxi je však dosť obvyklé, že za poručníka svojho vnuka/vnučky súd ustanovuje práve starých rodičov. O tom, kto bude poručníkom Tvojej sesternice, rozhodne súd.

právnička Jana



"Moji rodičia sa o mňa nestarali, a preto súd rozhodol, že môžem byť adoptovaná. Chcem, aby sa o mňa starali moji adoptívni rodičia, no teraz prebieha ďalšie súdne konanie. Nerozumiem tomu. Ak už súd raz rozhodol, prečo teraz musí opäť rozhodnúť? Viete mi to vysvetliť?"

Helena, 12 rokov

Milá Helena,
keď už súd rozhodol (v konaní o osvojiteľnosti) o tom, že dieťa môže byť zverené do starostlivosti niekomu inému, teraz môže rozhodnúť o tom, či bude dieťa zverené konkrétnym osobám (budúcim osvojiteľom). Tak ako v predchádzajúcom prípade, aj tu je stanovené časové obmedzenie pre dĺžku konania, ktoré by súd nemal prekročiť. V tomto prípade však toto časové obdobie nie je 3-mesačné, ale môže trvať 1 rok od podania návrhu na začatie konania. Aj v konaní o osvojení potrebuje súd dostatok dôkazov na to, aby mohol rozhodnúť. Takýmito dôkazmi sú najmä výsluchy. Je nevyhnutné vypočuť všetkých ľudí, ktorých sa rozhodnutie súdu týka (najmä biologických rodičov dieťaťa, osvojiteľov ako nových rodičov, niekedy aj dieťa). Výnimkou je výsluch dieťaťa – k nemu pristúpi súd iba vtedy, ak je dieťa schopné pochopiť význam osvojenia a ak nie je výsluch v rozpore s jeho záujmom. Keďže pre dieťa nemusí byť jeho účasť na súdnom konaní príjemným zážitkom, je dôležité, aby malo konanie na dieťa čo najmenší vplyv. Z tohto dôvodu, ak súd nevypočuje dieťa (pre jeho rozumové schopnosti a jeho záujem), tak ho ani nepredvoláva na jednotlivé pojednávania a dieťa sa  na nich nemusí zúčastniť. Ďalším dôkazom je lekárske vyšetrenie dieťaťa a osvojiteľa, keďže posúdenie zdravotného stavu je jednou z podmienok osvojenia. Keďže osvojením dieťaťa nastávajú dôležité zmeny v jeho živote, ale aj v živote jeho pôvodných rodičov a nových rodičov, súd ich musí poučiť o význame samotného osvojenia a o právach a povinnostiach osvojiteľov (ide vlastne o práva a povinnosti rodičov, keďže osvojitelia sa stávajú novými rodičmi dieťaťa). Konanie sa končí rozhodnutím súdu o osvojení, súčasťou ktorého je aj rozhodnutie o priezvisku dieťaťa (dieťa bude mať nové priezvisko po osvojiteľovi a stratí svoje pôvodné priezvisko po rodičoch). Osvojenie je možné aj zrušiť, no opäť iba súdnym rozhodnutím. V takomto prípade by muselo prebehnúť ďalšie súdne konanie.

právnik Juraj