- Ombudsman
- Ombudsman a ty
- Dohovor o právach dieťaťa
- Logo ombudsmana
- Naše rady
- Potrebuješ poradiť?
- Fotogaléria
- Kontakt
- Iné linky
Vyhľadávanie
Ty a náhradná starostlivosť
„Dobrý deň, neviem, či mi budete vedieť odpovedať. Chcem sa informovať, ak som adoptovaná, som už teraz dospelá žena, ktorá má svoju vlastnú rodinu, či je možné, zistiť svojich biologických rodičov, teda matku? ďakujem.“
Natalka
Ahoj, Natálka,
podľa zákona o rodine osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Ak je to v záujme osvojenca, osvojitelia mu môžu sprostredkovať prístup k informáciám o jeho rodičoch alebo poskytnúť informácie, ktorými disponujú, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Obrátiť sa môžeš aj na matričný úrad a požiadať o doslovný výpis z matriky. Príslušný na vykonanie zápisu do knihy narodení je matričný úrad, v ktorého obvode sa osoba narodila, príp. našla.
Prajem Ti veľa šťastia.
11.11.2011, právnička Henrieta
11.11.2011, právnička Henrieta
Lenka
Ahoj, Lenka,
zákonná úprava pozná viaceré príspevky, ktoré sa poskytujú dieťaťu v detskom domove:
1. vreckové,
2. vecné dary a
3. príspevok na uľahčenie osamostatnenia sa mladému dospelému.
Vreckové sa dieťaťu a mladému dospelému poskytuje mesačne, a to vo výške 30 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, ak ide o dieťa od 15 rokov veku. Životné minimum je stanovené pre nezaopatrené dieťa v sume 86,65 eura mesačne.
Vecné dary sa poskytujú dieťaťu a mladému dospelému pri dôležitých udalostiach v jeho živote, ktorými sú najmä deň ich narodenín a menín, významné náboženské udalosti v živote dieťaťa a mladého dospelého, dosiahnutie školských úspechov, športových úspechov a iných úspechov v ostatných oblastiach spoločenského života. Vecné dary sa poskytujú vo výške
25 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa v kalendárnom roku.
25 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa v kalendárnom roku.
Príspevkom si mala na mysli pravdepodobne peňažný príspevok. Detský domov, v ktorom si umiestnená, má možno vo svojom vnútornom poriadku alebo v ostatných predpisoch upravené, či sa aj pri príležitosti stužkovej slávnosti, ktorú má absolvovať dieťa umiestnené v detskom domove, poskytujú príspevky alebo dary. Svoju otázku by si však mala položiť riaditeľke/riaditeľovi detského domova alebo zamestnancom detského domova, ktorí na ňu budú vedieť najlepšie odpovedať.
06.10.2011, právnička Katka Ď.
"Chcela by som Vas poprosit o radu ... MOj otec je alkoholik navyse sudne trestany vyhana ma z domu zatial iba mna lebo mu poviem castokrat pravdu no agresivne sa sprava niekedy aj k surodencom a matke casto volam policajnu hliadku no zase iba ja mama sa ho boji...no nakolko mam dvoch maloletych surodencov ktory trpia asi najviac co sa tyka psychiky chcela by som sa spytat ci je mozne aby som si ich vzala do mojej opatery napriek tomu ze rodicia by s tym nesuhlasili ,kedze matka sa otca viac menej zastava a ak sa snazim riesit s nou tuto temu zacne kricat a odide prec..Som sice Studentka na VS ale mohla by som s nimi ist k babke prejst ne Externu formu studia a pracovat. Ja som uz v koncoch ide mi hlavne o mojich surodencov,nechcem aby mali take detstvo ako ja...prosiiim poradte mii"
uz nevladzem:-(, 22 rokov
Ahoj,
zákon o rodine ustanovuje, že ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu uvedeným rozhodnutím súdu nezaniká.
Aktuálne Ti odporúčam obrátiť sa na orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, teda príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde Ti poskytnú viac informácií a pomoc.
Odpovede na podobné otázky nájdeš v tejto rubrike „Ty a náhradná starostlivosť“.
Prajem Ti veľa síl a držím Tebe a súrodencom palce.
04.10.2011, právnička Henrieta
„Dobry..hladam svojho synovca ktory bol umiestneny v deckom domove,jeho matka nema o neho zaujem lebo je chory a ma autizmus“
"Chcela by som Vas poprosit o radu ... MOj otec je alkoholik navyse sudne trestany vyhana ma z domu zatial iba mna lebo mu poviem castokrat pravdu no agresivne sa sprava niekedy aj k surodencom a matke casto volam policajnu hliadku no zase iba ja mama sa ho boji...no nakolko mam dvoch maloletych surodencov ktory trpia asi najviac co sa tyka psychiky chcela by som sa spytat ci je mozne aby som si ich vzala do mojej opatery napriek tomu ze rodicia by s tym nesuhlasili ,kedze matka sa otca viac menej zastava a ak sa snazim riesit s nou tuto temu zacne kricat a odide prec..Som sice Studentka na VS ale mohla by som s nimi ist k babke prejst ne Externu formu studia a pracovat. Ja som uz v koncoch ide mi hlavne o mojich surodencov,nechcem aby mali take detstvo ako ja...prosiiim poradte mii"
uz nevladzem:-(, 22 rokov
Ahoj,
zákon o rodine ustanovuje, že ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu uvedeným rozhodnutím súdu nezaniká.
Aktuálne Ti odporúčam obrátiť sa na orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, teda príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde Ti poskytnú viac informácií a pomoc.
Odpovede na podobné otázky nájdeš v tejto rubrike „Ty a náhradná starostlivosť“.
Prajem Ti veľa síl a držím Tebe a súrodencom palce.
04.10.2011, právnička Henrieta
„Dobry..hladam svojho synovca ktory bol umiestneny v deckom domove,jeho matka nema o neho zaujem lebo je chory a ma autizmus“
Karatina Krakovska, 26 rokov
Dobrý deň,
pre vyriešenie Vášho problému môžete kontaktovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v obvode ktorého má Váš synovec obvyklý pobyt alebo v obvode ktorého sa zdržiaval do času jeho umiestnenia do detského domova, nakoľko príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny by mal mať k dispozícii informácie týkajúce sa o. i. aj umiestnenia dieťaťa do zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (detského domova). Zoznam detských domovov v Slovenskej republike nájdete na internete.
29.09.2011, právnička Katka Ď.
"dobry den,mam 14 rokov,zijem v pestunskej starostlivosti,s rodicmi sa stretavam velmi malo...chcem sa spytat,ci mozem sudne ziadat od nich vyzivne aj ked dostavam pestunsky prispevok...."
Nikola
Nikola
Ahoj, Nikola,
zverenie maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti nemá vplyv na trvanie vyživovacej povinnosti jeho rodičov, prípadne iných povinných osôb. Zákon súdu pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti ukladá povinnosť určiť rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti. Súčasne im súd uloží povinnosť, aby výživné poukazovali orgánu sociálnoprávnej ochrany detí. V zmysle uvedeného by Tvojim rodičom povinnosť platiť Ti výživné uložená mala byť, o konkrétnych faktoch súdneho rozhodnutia sa môžeš informovať u pestúnov.
02.09.2011, právnik Marian
zverenie maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti nemá vplyv na trvanie vyživovacej povinnosti jeho rodičov, prípadne iných povinných osôb. Zákon súdu pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti ukladá povinnosť určiť rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti. Súčasne im súd uloží povinnosť, aby výživné poukazovali orgánu sociálnoprávnej ochrany detí. V zmysle uvedeného by Tvojim rodičom povinnosť platiť Ti výživné uložená mala byť, o konkrétnych faktoch súdneho rozhodnutia sa môžeš informovať u pestúnov.
02.09.2011, právnik Marian
"dobry den,chcem sa opytat ako to je v pripade ked sa ma otec vzadl ,mal ma sudom prideleneho a k mame nemozem ist,zdravotne a finančne problemy a este vychovava moju sestru,co bude teraz so mnou? inych priamych pribuznych nemam. dakujem“
lukas, 17 rokov
Milý Lukas,
ocitol si sa v zložitej, no nie neriešiteľnej situácii. Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pozná tzv. náhradnú starostlivosť. Náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Náhradnou starostlivosťou je:
- zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“),
- pestúnska starostlivosť a
- ústavná starostlivosť.
Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Mal by si sa predovšetkým obrátiť na niekoho dospelého z rodiny, ktorý by Ti pomohol Tvoju situáciu riešiť. Taktiež máš možnosť sa obrátiť na orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, teda príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý Ti môže poskytnúť informácie a pomoc.
Verím, že všetko dobre dopadne a nezabúdaj, že určité veci treba nechať na dospelých, hoci sa to bytostne dotýka hlavne Teba. Odpovede na podobné otázky nájdeš v tejto rubrike.
08.07.2011, právnička Aďa
„volam sa Michaela ... mam 21 rokov a pochadzam z Trnavy. Obraciam sa na Vas so ziadostou o pomoc, hladam mojich 2 bratov, ktory boli umiestneny v detskych domovoch. Viac o nich neviem. Jeden sa vola ... a nar. sa .... Asi v roku 1998 ho umiestnili do nejakeho opatrovatelskeho centra v .... Tam som ho aj naposledy videla bola som za nim na navsteve s mojou tetou. Potom v roku 2000 bol premiestneny do ..... asi do detskeho domova. Tieto info neviem ci su presne nakolko ja som bola este len dieta. Druhy sa vola ....... a narodil sa ... nasa matka ho nechala v porodnici ihned po narodeni...a neviem co s nim bolo dalej. Nikdy som ho nevidela :-( Nasa matka sa vola ... a je z Trnavy. Je to alkoholicka a kedze nas opustila a nechavala mna a brata starej mame tak sa toto cele stalo. Mna si zobrala do opatery moja teta preto som neskoncila v domove tiez. Chcem zistit co je s mojimi bratmi, ako sa maju a ci su v rodinach alebo co...Velmi ma to trapi , ze neviem co je s nimi. Predsa len su to moji bratia a chybaju mi. Ak mi viete poradit ako ich mam vyhladat alebo aspon zistit co je s nimi...tak Vas prosim pomozte mi.“
157misicka, Trnava
Ahoj, „157misicka“,
hoci si už prekročila prah dospelosti, budem sa snažiť poskytnúť Ti aspoň zopár informácií, ktoré by mohli byť užitočné pri hľadaní Tvojich súrodencov. Iste vieš, že to nemusí byť jednoduché. Najmä, ak niektorý z Tvojich bratov bol medzičasom osvojený. O osvojení (adopcii) rozhoduje vždy súd, predtým však ešte rozhoduje o osvojiteľnosti dieťaťa – v tomto štádiu sa skúma, či sú dané podmienky na to, aby dieťa mohlo byť osvojené. Jednou z potrebných podmienok je, aby rodičia (biologickí) dieťaťa súhlasili s jeho osvojením. Bez ich súhlasu je možné dieťa osvojiť len za splnenia podmienok ustanovených v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine (ak sa chceš dozvedieť viac o právnej stránke osvojenia alebo umiestnenia dieťaťa do ústavnej starostlivosti, odporúčam Ti prečítať si ho). Až keď súd rozhodne o osvojiteľnosti dieťaťa, môže rozhodnúť o samotnom osvojení. A tu je podstatné uviesť, že osvojením zanikajú všetky vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom (dieťa) a jeho pôvodnou rodinou. Z toho vyplýva, že rodičia (a ani príbuzní) sa nemôžu domáhať kontaktu s osvojeným dieťaťom alebo informovania o ňom. Aby bol naplnený účel osvojenia, je potrebné dodržiavať anonymitu. Osvojitelia môžu osvojencovi sprístupniť informácie o jeho rodičoch (alebo iné, ktorými disponujú) iba v prípade, že je to v jeho záujme.
No netreba strácať nádej, že v prípade Tvojich bratov muselo dôjsť k osvojeniu. Ak sú bratia umiestnení v ústavnej starostlivosti (detský domov), musel o tom rozhodnúť súd, zrejme na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Preto Ti odporúčam obrátiť sa na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (miestne príslušný je ten, v ktorého územnom obvode má dieťa obvyklý pobyt). Prípadne sa obráť aj na zariadenie, o ktorom vieš, že tam bol brat naposledy. Prajem Ti veľa šťastia aj síl pri hľadaní súrodencov.
27.06.2011, právnička Katarína P.
"Dobrý deň.Chcel bz som vedieť ,čo máme s babkou urobť,alebo čakať.Dostali sme rozsudok po roku o náhradnej starostlivosti a platenie výživného na mňa .Ale v decembri sa otec odvolal voči výživnému,takže rozsudok nieje právoplatný a ani nevieme kedy alebo či bude súdne pojednávanie znova.Otec neplatil ani mame,čo bolo súdom určené,a teraz ked som u babky ani jej.Babka žiadala od mami výživné nakolko rozsudok babky nieje právoplatný,na tom základe mama podala trestné oznámenie na otca za neplatenie výživného v sume 1920eur,za 2 roky.Rodinné prídavky tiež nedostávam,kvôli rozsudku,až po právoplatnosti,mame boli zastavené.Na koho sa treba obrátiť ,alebo kto nám podá informáciu o odvolaní? Ďakujem,Robo"
Vasky, 13 rokov
Milý Robo,
každý účastník súdneho konania má právo využívať inštitút opravných prostriedkov. To znamená, že aj Tvoj otec ako účastník konania môže voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa podať odvolanie, o ktorom bude následne rozhodovať nadriadený súd. Konanie na odvolacom súde a rozhodnutie tohto súdu o odvolaní upravuje Občiansky súdny poriadok. Pre konanie na odvolacom súde platia primerane (až na niektoré výnimky uvedené v zákone) ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám. Odvolací súd môže dokazovanie aj doplniť, a to vykonaním ďalších dôkazov. Na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ak súd prvého stupňa rozhodol bez nariadenia pojednávania alebo ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Aj v prípade, ak by odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, bude Tvojej babke ako účastníčke konania rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní doručené. V prípade, ak sa Tvoja babka domnieva, že by potrebovala v súvislosti s odvolacím konaním právne poradenstvo alebo právne zastúpenie, môže sa obrátiť na advokáta alebo na Centrum právnej pomoci.
Držím Vám palce, aby súdne konanie skončilo pre Vás úspešne.
08.04.2011, právnička Janka
"dobry den, som studentkou vysokej skoly denneho studia a zaroven som chovankynou deckeho domova..
od februara idem na studijny pobyt do zahranicia na 5 mesiacov, co sa mi rata ako riadne studium ...
chcela by som sa spytat, ci mam aj v tomto pripade narok na prispevok na stravu, ktory mi domov vyplaca pocas studia na Slovensku
za odpoved vopred dakujem"
Loulou
"Milá Loulou, mladý dospelý môže, ak o to požiada, a ak je to vhodné a účelné, zotrvať v detskom domove po skončení ústavnej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti až do jeho osamostatnenia sa, najdlhšie do 25 rokov veku. V dohode o poskytovaní starostlivosti, ktorú mladý dospelý uzatvára s detským domovom sa zaväzuje, že bude dodržiavať pravidlá stanovené detským domovom. Za to mu detský domov poskytuje starostlivosť a to najmä bývanie, stravovanie, osobné vybavenie ako je šatstvo, obuv, hygienické potreby, školské potreby a iné veci osobnej potreby a tiež obslužné činnosti, ktorými sú upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva mladého dospelého. Ak sa mladý dospelý pripravuje na povolanie, detský domov mu zabezpečuje stravovanie vyplatením sumy na zabezpečenie stravy v hodnote časti dennej stravnej jednotky zodpovedajúcej obdobiu, počas ktorého sa zdržiaval mimo detského domova. Zákon však špecificky nerieši otázku „príspevku na stravu“, v prípade pobytu mladého dospelého počas študijného pobytu v zahraničí. Pokiaľ Ti však riaditeľ detského domova uvedený pobyt schválil, predpokladám, že stravovanie Ti bude detský domov aj naďalej zabezpečovať vyplácaním určitej sumy, tak ako doteraz. O uvedenej veci by si sa však mala porozprávať priamo s ním, pretože riaditeľ detského domova by mal rozhodovať o veciach týkajúcich sa mladého dospelého tak, aby tieto rozhodnutia boli predovšetkým v záujme mladého dospelého.
Pokiaľ by mal ktokoľvek pochybnosti o rozhodovaní detského domova vo veciach týkajúcich sa mladého dospelého, môže sa obrátiť na zriaďovateľa detského domova, ktorým obvykle býva príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo samosprávny kraj a ktorý rozhoduje v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni koná a rozhoduje detský domov.
Záverom Ti prajem krásny a prínosný študijný pobyt.
07.01.2011, právnička Janka
"Už som o sebe písal ,bývam u babky od januára.10.11.bude ďalšie pojednávanie na náhradnú starostlivosť čo babka podala.Moju sestru už má v starostlivosti od júla.Moji rodičia mi stále povedia,ked sa s nimi náhodou stretnem,že pôjdem do detského domova ked nechcem bývať s nimi,že ma just u babky nenechajú.Babka riadne pracuje,aj sa o nás dobre stará,ale rodičia jej na prvom pojednávaní vykrikovali že je opilec,čo nie je pravda,a že má priatela tak nech sa on postará aby sme mali čo jesť.Má síce kamaráta,chdí nám pomôcť do záhrady,aj nákupy nám robí pretože babke to finančne nevychádza,a ani na sestru mama neplatí výživné-prestala pracovať,a otec nepracuje vôbec,celý život.Babka si zobrala navyše prácu aby viac zarobila.Teraz musí priniesť zárobok na súdne pojednávanie babka,ale aj rodičia,čo je pre babku nevýhoda.Ona sa snaží aby sme mali viac,a rodičia aby platili menej.Berie sa aj táto skutočnosť v úvahu?Čo môžem urobiť ja ,chcem bývať s babkou a sestrou.Žijem tu 12rokov.Ďakujem"
Vasky 12rokov
Milý Vasky,
súd pri rozhodovaní o náhradnej starostlivosti prihliadne najmä na záujem maloletého dieťaťa, to znamená na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Samozrejme, pri rozhodovaní musí brať súd do úvahy aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery osoby, ktorej má byť dieťa zverené. Je však na zvážení súdu, akým spôsobom si uvedené skutočnosti zistí a ako ich vyhodnotí.
Pýtaš sa ma, čo máš spraviť, keď chceš bývať s babkou a sestrou. V našom právnom poriadku je vo viacerých právnych predpisoch upravená povinnosť príslušných orgánov vypočuť dieťa v záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú. Ak je účastníkom súdneho konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov, alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Uvedené upravuje aj Dohovor o právach dieťaťa, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že môžeš súd požiadať (napr. prostredníctvom svojej babky) o možnosť, aby si mohol vyjadriť na vec svoj názor. Budem Ti držať palce, aby si to zvládol čo najlepšie.
28.10.2010, právnička Janka
"Dobrý den . Mam zverene v pestunskej starostlivosti dve vnucky už styri roky,matka o nich nejavi ziadny zaujem a ani si neplni vyž.povinnost.A aby nemusela platit vyživne dala žiadost na sud aby jej deti zverili spät.Maloletu Zojku ktorá má 4-roky chce dat na adopciu cudzim ludom,pritom ju videla iba po porode,zbalila sa a odisla prec.Možem ako jej babka si ju adoptovat ja ? pricom ona nas považuje za otca a mamu.A aka je pravdepodobnost že sud jej deti vrati ?"
Zojka 4, Levoča
Milá Zojka 4,
opätovne si dovolím upozorniť na skutočnosť, že stránka www.detskyombudsman.sk nie je určená pre otázky dospelých.
Deťom, ktoré zaujala problematika adopcie vnuka starými rodičmi, uvádzam nasledovné:
Adopciou, teda osvojením, vzniká medzi osvojencom a osvojiteľom rovnaký vzťah ako medzi rodičom a dieťaťom, a to na základe súdneho rozhodnutia. Podľa zákona o rodine možno osvojiť len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme. Medzi osvojencom a osvojiteľom musí byť primeraný vekový rozdiel vedúci k rozvinutiu citovej väzby adekvátnej vzťahu rodiča a dieťaťa.
Blízky príbuzenský vzťah medzi starými rodičmi a ich vnukmi je považovaný v právnej praxi za prekážku pri osvojení dieťaťa. Je to aj z dôvodu neprimeraného vekového rozdielu, ktorý existuje medzi dvoma generáciami.
Súd pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti prihliada na ich najlepší záujem. Predvídať, ako súd rozhodne však nie je možné, nakoľko súdy rozhodujú v každom prípade individuálne po vyhodnotení konkrétnych okolností (otázky skutkové i právne).
24.08.2010, právnička Katka Ď.
"Už som sa viackrát u Vás informoval,začo Vám týmto chcem poďakovať a spýtať sa.Súd máme odročený na november,rodičia nepriniesli potrebné doklady na pojednávanie.Ja som u babky od januára bez finančných prostriedkov-teda ani cent od nikoho.Mám nárok na nejaký príspevok do ukončenia súdneho rozhodnutia do náhradnej starostlivosti babke.Jej príjem je 520Eur a má ešte aj moju sestru v náhradnej starostlivosti.Ďakujem"
Vasky, 12 rokov
Milý Vasky,
som rada, že Ti naše predchádzajúce rady aspoň trochu pomohli. Ako som uviedla už predtým, až v prípade, ak súd právoplatne rozhodne o Tvojom zverení do náhradnej starostlivosti babky, budú Tvoji rodičia povinní poukazovať jej na Teba súdom stanovené výživné. O náhradnej starostlivosti by mal súd rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Konanie možno predĺžiť len vtedy, ak z vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy. V prípade, ak sa teda domnievaš, že v uvedenom súdnom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, môžeš sa na verejného ochrancu práv obrátiť s podnetom.
Ak je však potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov konania, môže súd nariadiť predbežné opatrenie. V tomto prípade by súd mohol dočasne predbežným opatrením rozhodnúť o Tvojom zverení do náhradnej starostlivosti babky, pokým o tom nerozhodne v riadnom súdnom konaní. Ak rozhoduje súd o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým nariaďuje účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa zákona. Ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd bez návrhu alebo na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitných predpisov predbežným opatrením nariadi, aby bolo maloleté dieťa dočasne zverené do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Ak súd rozhoduje o takomto návrhu, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa zákona. Uznesenie o predbežnom opatrení je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
O možnosti podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa skús poradiť s babkou, prípadne s právnym zástupcom, ak babka nejakého poverila na zastupovanie v súdnom konaní o Tvojom zverení do jej starostlivosti.
Taktiež si dovolím uviesť, že v prípade Tvojho zverenia do starostlivosti babky rozhodnutím súdu o nariadení predbežného opatrenia, má babka nárok na príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, na ktorých výplatu je príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Držím Ti palce, aby sa Vaša situácia čo najskôr vyriešila.
23.08.2010, právnička Janka
"moja sestra je už v náhradnej starostlivosti babky.aj ja bývam s nimi,rodičia sa o nás nestarajú,ale súdne pojednávanie odročili lebo rodičia nepriniesli doklady o výške zárobku.Sestra má iného otca,ten je s babkinou výchovou spokojný,preto súhlasil s návrhom.Môj otec ani nechodí za mnou ale na súde sa vyjadril že je babka opilec,a do rána sa u nás robia žúrky,čo nieje pravdou.Pritom je to opak,nikde nepracuje a bol trestaný. ako mám k tomu pomôcť,aby som mohol bývať nadalej s babkou a sestrou,lebo sa o nás dobre stará,ale na súd by som nechcel,lebo sa otca bojím.Vždy ked aj prišiel nadával na babku a mne do debilov a mama bola ticho.prosím o radu .ďakujem."
vasky, 12 rokov
Milý Vasky,
podľa Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
V právnom poriadku Slovenskej republiky je vo viacerých právnych predpisoch upravená povinnosť vypočuť dieťa v záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú. Napr. podľa Občianskeho súdneho poriadku, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov, alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Obdobné ustanovenie vyjadruje aj zákon o rodine a ďalšie právne predpisy.
Ak zisťuje názor dieťaťa podľa vyššie uvedeného orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately musí poskytnúť dieťaťu potrebnú pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec, a to v prostredí vhodnom alebo utvorenom na tento účel. Z uvedeného teda vyplýva, že aj pri rozhodovaní o Tvojom zverení do náhradnej osobnej starostlivosti Vašej babky by mal súd prihliadnuť aj na Tvoj názor. Pokiaľ sa bojíš vypovedať priamo na súdnom pojednávaní, nie je nevyhnutné, aby si sa ho zúčastnil, ale názor by si mohol vyjadriť aj v inom, pre Teba vhodnejšom prostredí. Budem Ti držať palce, aby si prekonal strach a dokázal otvorene hovoriť o svojich pocitoch a myšlienkach.
04.08.2010, právnička Janka
"Sestru pridelil súd do náhradnej starostlivosti babke.Aj ja chcem bývať s nimi a aj bývam už 6 mesiacov Mama sa vtedy odsťahovala k môjmu otcovi.Ja som nemal s ním žiadny vzťah ani kontakt.Má súdom určené výživné k rukám matky.kedže žije s ním ja nedostávam nič,živí ma babka.Môže babka na súde o náhradnú starostlivosť žiadať doplatit moje spätné výživné?Rodičia žijú nadštandartne,a ja si chcem kúpiť počítač."
vasky, 12 rokov, Bratislava
Ahoj, Vasky,
tak ako som uviedla už minule, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné, rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Teda až v prípade, ak súd právoplatne rozhodne aj o Tvojom zverení do náhradnej starostlivosti babky, budú Tvoji rodičia povinní poukazovať jej výživné. Keďže uvádzaš, že Tvoji rodičia žijú nadštandardne a Ty by si si chcel kúpiť počítač, dovolím si uviesť, že podľa zákona má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa.
Zároveň si Ťa opäť dovolím informovať, že pokiaľ sa domnievaš, že v uvedenom súdnom konaní dochádza zo strany súdu k zbytočným prieťahom, môžeš sa Ty alebo Tvoja babka obrátiť na verejného ochrancu práv s podnetom. Spôsob podania podnetu a ďalšie podrobnosti nájdete na oficiálnej internetovej stránke verejného ochrancu práv www.vop.gov.sk .
23.06.2010, právnička Janka
"Dobrý deň, rada by som sa informovala na osvojenie mojej osoby.Moja mamina je rozvedená už 10 rokov po dvoch rokoch sa zoznámila s mužom s ktorým už dva roky sú manželia.S mojím otcom sa síce navštevujem dvakrát do roka občas mu aj zavolám ale rada by som bola aby si ma osvojil mamin manžel,predsa ma aj vychováva , je pri mne keď som chorá , stará sa o mňa.Ja si s ním lepšie rozumiem ako s otcom.Chcela by som aby si ma osvojil.Obávam sa , že podľa zákonov o rodine , ktoré som si preštudovala tak potrebujem na to súhlas biologického otca.Poradíte mi? Ďakujem"
Andrea, 16 rokov, okres Ružomberok
Ahoj, Andrejka,
osvojenie vzniká právoplatným rozhodnutím súdu o osvojení a rozhoduje o ňom súd na návrh osvojiteľa. Osvojiť maloleté dieťa môže podľa zákona aj jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve - v Tvojom prípade by to mohol byť manžel tvojej matky. Na osvojenie, tak ako správne uvádzaš, je však potrebný súhlas obidvoch rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa. Teda súhlas Tvojej matky aj Tvojho biologického otca. Ak jeden z rodičov nedá súhlas na osvojenie, k osvojeniu nemôže dôjsť. Nesúhlas rodiča nemožno nahradiť ani rozhodnutím súdu. Súhlas druhého rodiča nie je potrebný len za určitých zákonom stanovených podmienok - ak tento rodič zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Taktiež, ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas na osvojenie sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia.
Milá Andrejka, dovolím si Ťa však upozorniť aj na to, že osvojenie vážnym spôsobom zasahuje do právneho postavenia osvojovaného dieťaťa, osvojiteľa, ale aj rodičov dieťaťa. Osvojením tiež okrem iného zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou.
29.03.2010, právnička Janka
"Mama sa o mna prestala starať,nechceme ísť bývať tam kde je ona s mojim otcom.Otec jej platil na základe súdu na mna výživné,berie aj rodinné,ale nechce ich dať babke-bývame s babkou aj mladšia sestra.Babka nám už 3 mesiace varí perie aj úlohy s nami robí,ale s mamou sa nedá dohodnúť.Babka podala na súd žiadosť o náhradnú starostlivosť,ale z jej platu nám nemôže dať čo by sme potrebovali a súd trvá dalšiu dobu.Ako donútiť mamu aby nám dala aspoň volačo.Alebo jej zastaviť príjem rodiných prídavkov.Dostaneme ich od mami aj spätne?"
vasky, 12 rokov, Bratislava
Ahoj Vasky,
situácia, ktorú popisuješ musí byť pre Teba a Tvoju mladšiu sestru určite veľmi náročná. Musíš však počkať, pokým súd právoplatne nerozhodne o tom, že Vás zveruje do náhradnej starostlivosti Vašej babky. Súd totiž pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné, rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Teda v prípade, ak súd právoplatne rozhodne o Vašom zverení do náhradnej starostlivosti Vašej babky, určí Vaším rodičom, aby jej poukazovali výživné.
Zároveň si ťa dovolím informovať, že pokiaľ sa domnievaš, že v uvedenom súdnom konaní dochádza zo strany súdu k zbytočným prieťahom, môžeš sa Ty alebo Tvoja babka obrátiť na verejného ochrancu práv s podnetom. Spôsob podania podnetu a ďalšie podrobnosti nájdete na oficiálnej internetovej stránke verejného ochrancu práv www.vop.gov.sk .
19.03.2010, právnička Janka
"Chcem sa spytat, zomerla mi mama a teraz babka si ma chce adoptovat aj ked mam svojho otca, ktory sa uz od vtedy ozenil teda mam uz aj nahradnu mamu, sud povedal ze sa musim stretavat aj ked nechcem. Ako je teda mozne ze dohovor o pravach vravi ze zaujem dietata je prvorady, spomina to tiez aj svetovy kodex prav deti ( dieta sa moze stretavat iba dla svojho zaujmu ) a i tak sa musim stretavat, dodrziava sa vobec dohovor ci to je len kus papiera ktory slovensko musi mat aby bolo v EU ? Co mam robit ked sa nechcem stretavat, mam svoje zaujmy a nie sa stretavat s niekym kto nam robi zle"
Miso, Prešov
Ahoj, Michal,
dúfam, že som správne pochopil Tvoj problém. Usudzujem, že od maminej smrti žiješ so svojím otcom a nemáš záujem sa stretávať so svojou babkou (maminou mamou) a už vôbec nechceš, aby si bol zverený do jej starostlivosti, resp. aby si Ťa adoptovala (osvojila).
V prvom rade musíš sám zodpovedne posúdiť, či Tvoj pohľad na babkine správanie voči Tebe je naozaj objektívny. Rodičia, starí rodičia, učitelia a iní dospelí robia často kroky, ktoré sa deťom zdajú byť nevhodné i ubližujúce im. V skutočnosti však najčastejšie týmito krokmi sledujú, aby ste boli vychovaní slušne a aby ste mali zabezpečené pokojné a bezpečné prostredie.
Pre prípad, že Tvoja babka, prípadne iné blízke osoby nemajú seriózny záujem na Tvojej riadnej výchove a riadne sa o Teba nestarajú, Ťa Dohovor o právach dieťaťa a zákon o rodine chráni tým, že súd môže na návrh upraviť Tvoj styk so starou mamou, resp. inou blízkou osobou. Súd môže v Tvojom záujme, prípadne ak to vyžadujú pomery v rodine, styk s babkou aj úplne zakázať, resp. ho obmedziť na určitý čas.
Čo sa týka podmienok adopcie (osvojenia), je prípustná, len ak je to v Tvojom záujme, pričom na osvojenie je potrebný súhlas Tvojho otca a ak si schopný posúdiť dosah osvojenia (z obsahu podnetu usudzujem, že určite áno), aj Tvoj súhlas.
Odporúčam Ti, aby si sa o svojom probléme porozprával s otcom alebo s niekým, komu dôveruješ, napr. s triednym učiteľom. Spolu potom prípadne zájdite na najbližší úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde príslušnému zamestnancovi rozpovieš svoj príbeh. Na týchto úradoch robia ľudia, ktorí majú s podobnými prípadmi skúsenosti a určite Ti poradia a pomôžu pri hľadaní východiska z tejto situácie.
Prajem Ti veľa šťastia a vytrvalosti pri riešení neľahkej situácie, v ktorej sa nachádzaš.
01.02.2010, právnik Noro
"Žijem už rok v detskom domove spolu so 4-mi súrodencami. Počas tohto pobytu všetci piati súrodenci sme vytvorili blízky vzťah s našou vychovávateľkou ktorú sme všetci veľmi obľúbili a ona tiež nás.Veľa nám pomáhala počas jej služby sme sa veľmi dobre cítili s ňou sa dalo o všetkom sa porozprávať,hlavne o svojich problémoch ako aj o radostiach každodenných.V škole tiež s jeho pomocou sme polepšili aj prospech.Jednoducho ona vytvorila nám rodinné prostredie a počas jeho prítomnosti sme boli šťastný.Zobrala nás aj domov na víkendy. Po roku nás všetkých súrodencov zadelili do druhej výchovnej skupiny kde mame iných vychovávateľov.Je nám odvtedy veľmi smutno za ňou a prosili sme aj už riaditeľa detského domova aby nás nerozdelil od vychovávateľky ktorú máme veľmi radi. Riaditeľ nám odpovedal že v detskom domove on tak zadelí deti ako aj vychovávateľov ako sa mu chce a ďalej s nami odmietal rozprávať.Na naše city a názory nie je zvedavý. Prosíme vás o pomoc že či dobre postupoval natoľko mi sme všetci súrodenci pôjdeme už na Vianoce do rodinných domoch a veľmi sme chceli aby ona nás naďalej vychovávala.Má právo odmietať naše názory a city riaditeľ, lebo sme detskom domove?? Ja mam 16rokov moje súrodenci 11,12,13,14 rokov.Ďakujeme za pomoc"
Macik, 16 rokov, Nitriansky kraj
Ahoj Macík,
máš môj obdiv za to, že bojuješ za seba a svojich súrodencov napriek tomu, že sa osud s Vami nemaznal. Musíš si však uvedomiť, že aj keď detský domov dočasne nahrádza dieťaťu jeho rodinné prostredie, vychovávatelia v detskom domove sú taktiež zamestnancami tohto detského domova. To znamená, že ako zamestnanci si musia plniť povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a ďalšie povinnosti, ktoré určuje zamestnávateľ. O zaradení detí do výchovných skupín rozhoduje riaditeľ detského domova aj podľa individuálneho plánu rozvoja osobnosti dieťaťa, ktorého súčasťou je aj plán výchovnej práce s dieťaťom. Riaditeľ detského domova by mal rozhodovať o veciach týkajúcich sa dieťaťa tak, aby tieto rozhodnutia boli predovšetkým v záujme dieťaťa. Pokiaľ by mal ktokoľvek pochybnosti o jeho rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa dieťaťa (teda aj Ty), môže sa obrátiť na zriaďovateľa detského domova, ktorým obvykle býva príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo samosprávny kraj. Rozhoduje v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni koná a rozhoduje detský domov. Toľko reč práva.
Ja by som Ti však odporúčala skontaktovať sa najskôr s vychovávateľkou, ktorú Ty a Tvoji súrodenci máte tak veľmi radi. Možno by sa Vám spolu predsa len podarilo riaditeľa obmäkčiť a zmenou v organizácii práce detského domova dosiahnuť, aby ste boli opäť spolu. Keď človek niečo veľmi chce, musí o to zabojovať. Ak je Váš vzťah k vychovávateľke naozaj úprimný, má význam pokúsiť sa o to.
26.11.2009, právnička Janka
"Chceli by sme zmeniť priezvisko dieťaťa , ktoré máme zverené do pestúnskej starostlivosti. Dieťa je právne voľné , mama sa ho vzdala 10 dní po narodení. Dá sa to a ako máme postupovať? Dakujem"
Ľuba, Košický kraj
Dobrý deň, Ľuba,
najskôr by som Vám rada poďakovala za Váš záujem o internetovú stránku detský ombudsman. Zároveň si však dovolím opätovne uviesť, že internetová stránka detský ombudsman je určená len deťom. Všetkým dospelým dávam do pozornosti stránku verejného ochrancu práv www.vop.gov.sk. Pokiaľ sa „dospelí“ (ale samozrejme aj deti) domnievajú, že konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy v rozpore s právnym poriadkom dochádza k porušovaniu základných práv alebo slobôd, môžu sa na verejného ochrancu práv obrátiť s podnetom.
Pre všetky deti, ktoré zaujala otázka alebo ktoré majú podobný problém, si dovolím uviesť nasledovné:
Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa zákonom stanovené predpoklady. Vo všeobecnosti uvádzam, že pestúnska starostlivosť sama o sebe, na rozdiel od osvojenia (hovorovo sa zvykne označovať ako adopcia), nespôsobuje zánik rodičovských práv oboch rodičov maloletého dieťaťa. O podstatných veciach dieťaťa aj naďalej rozhodujú rodičia dieťaťa.
K odpovedi na otázku, či môže pestún žiadať o zmenu priezviska dieťaťa, ktoré má v pestúnskej starostlivosti, je potrebné pochopiť, aké práva a povinnosti má pestún vo vzťahu k dieťaťu. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
Zmenu priezviska dieťaťa nie je možné považovať za bežnú vec, ale ide o podstatnú vec. Sám pestún nemôže podať žiadosť o zmenu priezviska dieťaťa. Pestún by sa mal predovšetkým obrátiť na rodičov a požiadať ich o súhlas s podaním žiadosti na zmenu priezviska dieťaťa. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie rodiča maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Z otázky nie je zrejmé, aká je právna situácia dieťaťa v tomto konkrétnom prípade. Chýbajú v nej akékoľvek informácie o otcovi dieťaťa. Taktiež z otázky nie je jasné, či vo vzťahu k matke dieťaťa došlo k úprave jej rodičovských práv a povinností rozhodnutím súdu. Preto je možné len vo všeobecnosti uviesť, že pokiaľ vo vzťahu k rodičom dieťaťa došlo k zásahu do ich rodičovských práv rozhodnutím súdu (teda k pozastaveniu výkonu rodičovských práv a povinností, obmedzeniu výkonu rodičovských práv a povinností alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv a povinností), bude pestún k podaniu žiadosti potrebovať namiesto súhlasu rodičov súhlas súdu.
Zmenu mena alebo zmenu priezviska možno podľa zákona povoliť najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný obvodný úrad. Žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska musí byť písomná. K žiadosti o zmenu priezviska bude potrebné preukázať súhlas rodičov dieťaťa alebo rozhodnutie súdu, ktorým súd udelí pestúnovi súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musí sa k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Potom bude na posúdení obvodného úradu, či je splnený niektorý z vyššie uvedených zákonných dôvodov na povolenie zmeny priezviska. Pre informáciu ešte dodávam, že pokiaľ by sa pestún rozhodol, že si dieťa osvojí (adoptuje), získalo by osvojené dieťa priezvisko osvojiteľa automaticky, bez toho, aby bolo potrebné povolenie zmeny priezviska.
25.09.2009, právnička Martina
"Dobrý deň. Som rada,že funguje táto stránka a mám sa na koho obrátiť o radu. pred rokom som spoznala dievčatko,ktoré od malička žije v detskom domove. Mám podnik a chodí na dva dni v týždni si zarobiť nejaké korunky. Študuje na strednej škole a darí sa jej. Toho času mám 20 rokov. Problém na ktorý sa chcem opýtať je následovný. V rámci povinnej praxe bola u mňa v podniku.Nakoĺko internát cez prázdniny je zatvorený a DD je vzdialené okolo 50-km tak som jej umožnila ,aby bola u mňa celé leto. V DD o tom vedeli.Za celé dva mesiace sa o ňu nezaujímali a keď sa vybavoval príspevok na stravu ktorú vraj sú povinný uhradiť,p. riaditeľka to všetko odmietla. Nepoznám zákony ale za tie dva mesiace som sa starala a zodpovednosť ja prevzala za to dievča..p. Riaditeľka sa vyjadrila že je to moj problém a ju to nezaujíma. Ale to je len začiatok. Začal školský rok a p. riaditelka z DD si vymyslela,že nakolko má dievča 20 rokov a v DD je na dohodu vie ju hocikedy vyhodiť ak nebude dodržiavať jej príkazy. Dievča si teraz vybavilo internát,Maturuje a bude to dosť záťaž pre nu.Chce isť aj na vysokú školu. P.riaditelka jej zakázala internát,takže musí každý den o Piatej rano vstávať aby stihla spoj a školu. Večer sa vie vrátiť iba nazad do DD. Zakázala jej aj vykendy si privýrabať aby mala nejaké vreckové. (obor-čo sa aj učí). Pri neposlúchnutí ju chce vyhodiť. Aké vlastne má to dievča možnosti v klude ukončiť školu a pripraviť sa na vysokú...ked takéto tlaky niekto vyvíja. U mna má vlastnu izbu ..počítač..a možnosť kludu. V dnešnej dobe človek musí mať nejaký príjem. 20 ročné dievča obzvlášť. Je nejaká možnosť aby ostala u mna a šťát ju nadalej podporoval? Má záujem ale nevie čo má robiť ďalej. Prosím o radu v jej mene alebo aspon postup a linky na ktoré by sa obrátila."
Ďakujem Vám s pozdravom
Beáta, Rožňava
Dobrý deň, najskôr by som Vám rada poďakovala za Váš záujem o internetovú stránku detský ombudsman. Zároveň si však dovolím opätovne upozorniť, že táto internetová stránka je určená len deťom. Pokiaľ sa dospelí (ale samozrejme aj deti), domnievajú, že konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy v rozpore s právnym poriadkom dochádza k porušovaniu základných práv alebo slobôd, môžu sa na verejného ochrancu práv obrátiť s podnetom.
Pre všetky deti a mladých dospelých, ktorých táto problematika zaujala alebo majú podobný problém, si dovolím uviesť nasledovné:
Mladý dospelý môže, ak o to požiada a ak je to vhodné a účelné, zotrvať v detskom domove po skončení ústavnej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti až do jeho osamostatnenia, najdlhšie do 25 rokov veku. V dohode o poskytovaní starostlivosti, ktorú mladý dospelý uzatvára s detským domovom, sa zaväzuje, že bude dodržiavať pravidlá stanovené detským domovom. Za to mu detský domov poskytuje starostlivosť, a to najmä bývanie, stravovanie, osobné vybavenie ako šatstvo, obuv, hygienické potreby, školské potreby a iné veci osobnej potreby a tiež obslužné činnosti, ktorými sú upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva mladého dospelého. Ak sa mladý dospelý pripravuje na povolanie, detský domov mu zabezpečuje stravovanie vyplatením sumy na zabezpečenie stravy v hodnote časti dennej stravnej jednotky zodpovedajúcej obdobiu, počas ktorého sa zdržiaval mimo detského domova.
Riaditeľ detského domova by mal rozhodovať o veciach týkajúcich sa mladého dospelého tak, aby tieto rozhodnutia boli predovšetkým v jeho záujme. Niektoré pravidlá a rozhodnutia sa však môžu zdať mladému dospelému prísne alebo obmedzujúce. Z tohto dôvodu by sa mal o nich mladý dospelý porozprávať priamo s riaditeľom príslušného detského domova. Pokiaľ však mladý dospelý nerešpektuje pravidlá, na dodržiavanie ktorých sa v dohode zaviazal, môže detský domov rozhodnúť o ukončení poskytovania starostlivosti mladému dospelému.
Pokiaľ by mal ktokoľvek pochybnosti o rozhodovaní detského domova vo veciach týkajúcich sa mladého dospelého, môže sa obrátiť na zriaďovateľa detského domova, ktorým obvykle býva príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo samosprávny kraj a ktorý rozhoduje v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni koná a rozhoduje detský domov.
právnička Janka, 17.09.2009
"prosím vas čo musí splnať človek keď sa chce postarať o neplnoleté dieta do jeho 18 rikov alebo kým neskončí školu?Ďakujem za radu"
petka
Milá Peťka,
Tvoja otázka je koncipovaná veľmi všeobecne (neviem, čo si predstavuješ pod pojmom „postarať sa o neplnoleté dieťa“), napriek tomu sa pokúsim vysvetliť Ti právnu úpravu týkajúcu sa daného okruhu spoločenských vzťahov. Moja odpoveď bude obšírnejšia, pretože skutočne neviem, z akého skutkového stavu si pri kladení otázky vychádzala.
Predovšetkým je potrebné povedať, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, ktorí sú pri ich výkone povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu aj to, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv v týchto prípadoch, ak trvalo žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec alebo ak nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti, najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo zanedbáva výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.
Ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.
Ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol o pozbavení výkonu rodičovských práv vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu poručníka. Poručník nie je povinný osobne sa starať o maloleté dieťa, jeho úlohou je dohliadať na rozsah a spôsob starostlivosti, ktorá sa dieťaťu poskytuje. Do času, kým nie je maloletému dieťaťu ustanovený poručník, alebo do času, kým sa ustanovený poručník neujme svojej funkcie, robí neodkladné úkony v záujme maloletého dieťaťa opatrovník.
Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, je nutné aby spoločnosť zabezpečila tzv. náhradnú starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou. Náhradná starostlivosť môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť.
Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, pričom náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou.
Z Tvojej otázky mi vyplýva, že Ťa zrejme zaujíma tzv. náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť.
Pri rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti sa ako základné kritérium skúma záujem maloletého dieťaťa. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
O zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti môže rozhodnúť súd, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa.
Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa zákona o sociálnej pomoci a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa, nad ktorým nie je nariadená ústavná starostlivosť, možno takto zveriť do starostlivosti budúcich pestúnov iba so súhlasom rodičov.
Podmienky poskytovania príspevkov pestúnskej starostlivosti a ich výšku upravuje zákon o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.
V súvislosti s postavením maloletého dieťaťa pri rozhodovaní o spôsobe starostlivosti oň, sa žiada uviesť, že maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté a jeho názoru musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Verím, že sa mi podarilo aspoň sčasti pochopiť zmysel Tvojej otázky a komplexne na ňu zodpovedať. Chcem zdôrazniť, že problematika rodičovských práv a povinností, ako aj problematika náhradnej starostlivosti o maloleté dieťa je veľmi zložitá. Právna úprava tohto okruhu spoločenských vzťahov je obsiahnutá v zákone o rodine.
16.09.2009, právnik Noro
"mám takýto problém:mám priatela ktorý má ešte dvoch surodencov sestru 20 ročnú, ktorá nemá ukončenú strednú školu z dovodu častého vymeškania, koli tomu, že musela chodiť po brigádach aby mohla v paltiť nájomné a ostatné vydavky v rodine, ma ešte brata ktorý bude mať 15 rokov 30,10,09, ich mama je nezamestnaná a alkoholička, najstarší brat byva v BA a stará sa o svoju rodinu, 20 ročná sestra pracuje v Trnave kde aj býva, mama ju neustále vydiera sms-kami takým sposobom, že ak jej nepošle peniaze na stravu a nájomné jej 15 ročný brat nebude mať čo jesť a podobné veci, ich mama z otcom su rozvedený otec žije v BA a vždy keď su uňho na prazdinách stále im nkúpi oblečenie a veci ktoré potrebujú, výživné má zaplatené pól roka dopredu! Ich najstarší brat je moj,priatel, žijeme spolu 3,5 rok.staráme sa spolu o 5 ročného syna. Ja by som stým súhlasila ,že sa postarame o priatelovho neplnoletého syna, ale ich mama s tým nechce súhlasiť, mám strach dať podnet na sociálku, aby ich neplnoletý brat nešiel do DD, kým to neprejde súdom, ja z ich bratom nemáme vlastný byt a ich otec tiež nema vlastný byt on býva u mami v jednoizbovóm byte.Je tam nejaká šanca aby ja z priatelom sme mali možnosť sa oňho postarať?prosím Vás poradte mi ako mám postupovať aby ten chlapec nešial do ústavu.Keď som ich mame povedala aby si našla prácu a prestala vydierať svoju dcéru, povedala mi že o neplnoletého chlapca je dobre postarané aj keď celá rodina vie , že to tak nani.Ďakujem Vám za radu"
PETA
Milá Peťa,
verím, že tykanie Ti nebude prekážať, ale na našej stránke to máme takto zaužívané.
V súvislosti s Tvojou otázkou by som Ťa chcel najskôr upozorniť, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, ktorí sú pri ich výkone povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Z uvedeného vyplýva, že súd má právo zmeniť svoje pôvodné rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov.
Porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže vhodným spôsobom napomenúť rodiča maloletého dieťaťa, ktorý svojím správaním ohrozuje alebo narušuje jeho riadnu výchovu, určiť nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad vykonávaný najmä v súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce a školy a uložiť rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu.
Ak tieto opatrenia nevedú k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli a nariadi maloletému dieťaťu pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky, najdlhšie na šesť mesiacov, alebo pobyt v špecializovaných zariadeniach, tiež najdlhšie na šesť mesiacov. Tieto opatrenia nazýva zákon o rodine výchovnými opatreniami a aplikujú sa v prípade zanedbávania starostlivosti rodičov o výchovu maloletého dieťaťa (nie o jeho výživu).
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv v prípade, že:
a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo
c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti, najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo závažným spôsobom zanedbáva výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.
Ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.
Ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol o pozbavení výkonu rodičovských práv vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu poručníka. Poručník nie je povinný osobne sa starať o maloleté dieťa, jeho úlohou je dohliadať na rozsah a spôsob starostlivosti, ktorá sa dieťaťu poskytuje. Do času, kým nie je maloletému dieťaťu ustanovený poručník, alebo do času, kým sa ustanovený poručník neujme svojej funkcie, robí neodkladné úkony v záujme maloletého dieťaťa opatrovník.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká.
Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, je nutné, aby spoločnosť zabezpečila tzv. náhradnú starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou. Náhradná starostlivosť môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Náhradnou starostlivosťou je:
a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“),
b) pestúnska starostlivosť a
c) ústavná starostlivosť.
Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, pričom náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou.
Na základe Tvojej otázky predpokladám, že Ťa asi najviac zaujíma právna úprava tzv. náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti.
Pri rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti sa ako základné kritérium skúma záujem maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa možno takto zveriť len fyzickej osobe s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
O zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti môže rozhodnúť súd, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa.
Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa zákona o sociálnej pomoci a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa, nad ktorým nie je nariadená ústavná starostlivosť, možno takto zveriť do starostlivosti budúcich pestúnov iba so súhlasom rodičov.
Podmienky poskytovania príspevkov pestúnskej starostlivosti a ich výšku upravuje zákon o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.
V súvislosti s postavením maloletého dieťaťa pri rozhodovaní o spôsobe starostlivosti oň, považujem za dôležité upozorniť, že maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor (duševne zdravé 15-ročné dieťa sa zaň určite považovať môže), má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté a jeho názoru musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Na základe informácií, ktoré si uviedla a vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v príslušných ustanoveniach zákona o rodine, Ti odporúčam zvážiť možnosť obrátiť sa v danej veci na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí, obec, resp. okresný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností, svoje bydlisko.
Verím, že sa mi podarilo aspoň sčasti zodpovedať na Tvoju otázku. Chcem zdôrazniť, že problematika rodičovských práv a povinností, ako aj problematika náhradnej starostlivosti o maloleté dieťa je veľmi zložitá a jej právna úprava je obsiahnutá predovšetkým v zákone o rodine.
Držím palce, aby sa podarilo vzťahy v rodine urovnať najmä s ohľadom na záujmy maloletého brata Tvojho priateľa.
16.09.2009, právnik Noro
"Dobrý deň, resp. ahojte :) Píšem sem za moju blízku kamarátku, keďže ona má dosť obmedzený prístup na internet. Žije v detskom domove (už niekoľko rokov). Má síce už 21, ale keď dokončila strednú školu, začala pracovať. Pracovala rok, počas ktorého platila domovu, nájomné, stravu, alebo tak nejak. Potom začala študovať na vysokej škole, pracovať prestala. Ona sama nevie, na koho by sa mohla obrátiť, pretože majú viacero problémov v domove. Naposledy hovorila aj o finančných podmienkach. Ako dostali od sponzorov notebooky, ktoré vychovávateľky pred deťmi schovali, a doteraz ich nemajú, i hračky, ktoré, keď jeden so sponzorov prišiel opäť, zistil, že ostali v pivnici zabalené ako ich priniesol. Kamarátka, keďže študuje, potrebovala by častejší prístup k počítaču, a aj na internet, ale takmer vôbec ju vychovávateľky nepúšťajú. Dokonca k počítaču, ktorý mali využívať deti, nesmie ísť nikto. Vychovávateľky odmietli ísť s deťmi na nákupy oblečenia (peniaze však dostali), šli až potom, keď sa s nimi kamarátka kvôli tomu pohádala (je najstaršia v domove, tak viac vidí do týchto vecí ako deti).Dostáva vreckové, avšak to jej nestačí, keďže má dosť výdajov spojených so školou, nákup učebníc a podobne si hradí z vlastného, čo si usporila prácou, brigádou. Zaujíma ma preto, na koho nezaujatého sa má kamarátka obrátiť (nezaujatým myslím aj takého, ktorý nepríde skontrolovať stav v domove, kedy sa vychovávateľky správajú ukážkovo, teda taký, ktorý by veril kamarátkinmu slovu, a pomohol jej, poradil kam má ísť, aké dokumenty potrebuje, na čo má nárok a pod.). Vopred ďakujem!!"
Marija, 21 rokov, Košice
Mal by si sa predovšetkým obrátiť na niekoho dospelého z rodiny, ktorý by Ti pomohol Tvoju situáciu riešiť. Taktiež máš možnosť sa obrátiť na orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, teda príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý Ti môže poskytnúť informácie a pomoc.
Verím, že všetko dobre dopadne a nezabúdaj, že určité veci treba nechať na dospelých, hoci sa to bytostne dotýka hlavne Teba. Odpovede na podobné otázky nájdeš v tejto rubrike.
08.07.2011, právnička Aďa
„volam sa Michaela ... mam 21 rokov a pochadzam z Trnavy. Obraciam sa na Vas so ziadostou o pomoc, hladam mojich 2 bratov, ktory boli umiestneny v detskych domovoch. Viac o nich neviem. Jeden sa vola ... a nar. sa .... Asi v roku 1998 ho umiestnili do nejakeho opatrovatelskeho centra v .... Tam som ho aj naposledy videla bola som za nim na navsteve s mojou tetou. Potom v roku 2000 bol premiestneny do ..... asi do detskeho domova. Tieto info neviem ci su presne nakolko ja som bola este len dieta. Druhy sa vola ....... a narodil sa ... nasa matka ho nechala v porodnici ihned po narodeni...a neviem co s nim bolo dalej. Nikdy som ho nevidela :-( Nasa matka sa vola ... a je z Trnavy. Je to alkoholicka a kedze nas opustila a nechavala mna a brata starej mame tak sa toto cele stalo. Mna si zobrala do opatery moja teta preto som neskoncila v domove tiez. Chcem zistit co je s mojimi bratmi, ako sa maju a ci su v rodinach alebo co...Velmi ma to trapi , ze neviem co je s nimi. Predsa len su to moji bratia a chybaju mi. Ak mi viete poradit ako ich mam vyhladat alebo aspon zistit co je s nimi...tak Vas prosim pomozte mi.“
157misicka, Trnava
Ahoj, „157misicka“,
hoci si už prekročila prah dospelosti, budem sa snažiť poskytnúť Ti aspoň zopár informácií, ktoré by mohli byť užitočné pri hľadaní Tvojich súrodencov. Iste vieš, že to nemusí byť jednoduché. Najmä, ak niektorý z Tvojich bratov bol medzičasom osvojený. O osvojení (adopcii) rozhoduje vždy súd, predtým však ešte rozhoduje o osvojiteľnosti dieťaťa – v tomto štádiu sa skúma, či sú dané podmienky na to, aby dieťa mohlo byť osvojené. Jednou z potrebných podmienok je, aby rodičia (biologickí) dieťaťa súhlasili s jeho osvojením. Bez ich súhlasu je možné dieťa osvojiť len za splnenia podmienok ustanovených v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine (ak sa chceš dozvedieť viac o právnej stránke osvojenia alebo umiestnenia dieťaťa do ústavnej starostlivosti, odporúčam Ti prečítať si ho). Až keď súd rozhodne o osvojiteľnosti dieťaťa, môže rozhodnúť o samotnom osvojení. A tu je podstatné uviesť, že osvojením zanikajú všetky vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom (dieťa) a jeho pôvodnou rodinou. Z toho vyplýva, že rodičia (a ani príbuzní) sa nemôžu domáhať kontaktu s osvojeným dieťaťom alebo informovania o ňom. Aby bol naplnený účel osvojenia, je potrebné dodržiavať anonymitu. Osvojitelia môžu osvojencovi sprístupniť informácie o jeho rodičoch (alebo iné, ktorými disponujú) iba v prípade, že je to v jeho záujme.
No netreba strácať nádej, že v prípade Tvojich bratov muselo dôjsť k osvojeniu. Ak sú bratia umiestnení v ústavnej starostlivosti (detský domov), musel o tom rozhodnúť súd, zrejme na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Preto Ti odporúčam obrátiť sa na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (miestne príslušný je ten, v ktorého územnom obvode má dieťa obvyklý pobyt). Prípadne sa obráť aj na zariadenie, o ktorom vieš, že tam bol brat naposledy. Prajem Ti veľa šťastia aj síl pri hľadaní súrodencov.
27.06.2011, právnička Katarína P.
"Dobrý deň.Chcel bz som vedieť ,čo máme s babkou urobť,alebo čakať.Dostali sme rozsudok po roku o náhradnej starostlivosti a platenie výživného na mňa .Ale v decembri sa otec odvolal voči výživnému,takže rozsudok nieje právoplatný a ani nevieme kedy alebo či bude súdne pojednávanie znova.Otec neplatil ani mame,čo bolo súdom určené,a teraz ked som u babky ani jej.Babka žiadala od mami výživné nakolko rozsudok babky nieje právoplatný,na tom základe mama podala trestné oznámenie na otca za neplatenie výživného v sume 1920eur,za 2 roky.Rodinné prídavky tiež nedostávam,kvôli rozsudku,až po právoplatnosti,mame boli zastavené.Na koho sa treba obrátiť ,alebo kto nám podá informáciu o odvolaní? Ďakujem,Robo"
Vasky, 13 rokov
Milý Robo,
každý účastník súdneho konania má právo využívať inštitút opravných prostriedkov. To znamená, že aj Tvoj otec ako účastník konania môže voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa podať odvolanie, o ktorom bude následne rozhodovať nadriadený súd. Konanie na odvolacom súde a rozhodnutie tohto súdu o odvolaní upravuje Občiansky súdny poriadok. Pre konanie na odvolacom súde platia primerane (až na niektoré výnimky uvedené v zákone) ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám. Odvolací súd môže dokazovanie aj doplniť, a to vykonaním ďalších dôkazov. Na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ak súd prvého stupňa rozhodol bez nariadenia pojednávania alebo ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Aj v prípade, ak by odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, bude Tvojej babke ako účastníčke konania rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní doručené. V prípade, ak sa Tvoja babka domnieva, že by potrebovala v súvislosti s odvolacím konaním právne poradenstvo alebo právne zastúpenie, môže sa obrátiť na advokáta alebo na Centrum právnej pomoci.
Držím Vám palce, aby súdne konanie skončilo pre Vás úspešne.
08.04.2011, právnička Janka
"dobry den, som studentkou vysokej skoly denneho studia a zaroven som chovankynou deckeho domova..
od februara idem na studijny pobyt do zahranicia na 5 mesiacov, co sa mi rata ako riadne studium ...
chcela by som sa spytat, ci mam aj v tomto pripade narok na prispevok na stravu, ktory mi domov vyplaca pocas studia na Slovensku
za odpoved vopred dakujem"
Loulou
"Milá Loulou, mladý dospelý môže, ak o to požiada, a ak je to vhodné a účelné, zotrvať v detskom domove po skončení ústavnej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti až do jeho osamostatnenia sa, najdlhšie do 25 rokov veku. V dohode o poskytovaní starostlivosti, ktorú mladý dospelý uzatvára s detským domovom sa zaväzuje, že bude dodržiavať pravidlá stanovené detským domovom. Za to mu detský domov poskytuje starostlivosť a to najmä bývanie, stravovanie, osobné vybavenie ako je šatstvo, obuv, hygienické potreby, školské potreby a iné veci osobnej potreby a tiež obslužné činnosti, ktorými sú upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva mladého dospelého. Ak sa mladý dospelý pripravuje na povolanie, detský domov mu zabezpečuje stravovanie vyplatením sumy na zabezpečenie stravy v hodnote časti dennej stravnej jednotky zodpovedajúcej obdobiu, počas ktorého sa zdržiaval mimo detského domova. Zákon však špecificky nerieši otázku „príspevku na stravu“, v prípade pobytu mladého dospelého počas študijného pobytu v zahraničí. Pokiaľ Ti však riaditeľ detského domova uvedený pobyt schválil, predpokladám, že stravovanie Ti bude detský domov aj naďalej zabezpečovať vyplácaním určitej sumy, tak ako doteraz. O uvedenej veci by si sa však mala porozprávať priamo s ním, pretože riaditeľ detského domova by mal rozhodovať o veciach týkajúcich sa mladého dospelého tak, aby tieto rozhodnutia boli predovšetkým v záujme mladého dospelého.
Pokiaľ by mal ktokoľvek pochybnosti o rozhodovaní detského domova vo veciach týkajúcich sa mladého dospelého, môže sa obrátiť na zriaďovateľa detského domova, ktorým obvykle býva príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo samosprávny kraj a ktorý rozhoduje v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni koná a rozhoduje detský domov.
Záverom Ti prajem krásny a prínosný študijný pobyt.
07.01.2011, právnička Janka
"Už som o sebe písal ,bývam u babky od januára.10.11.bude ďalšie pojednávanie na náhradnú starostlivosť čo babka podala.Moju sestru už má v starostlivosti od júla.Moji rodičia mi stále povedia,ked sa s nimi náhodou stretnem,že pôjdem do detského domova ked nechcem bývať s nimi,že ma just u babky nenechajú.Babka riadne pracuje,aj sa o nás dobre stará,ale rodičia jej na prvom pojednávaní vykrikovali že je opilec,čo nie je pravda,a že má priatela tak nech sa on postará aby sme mali čo jesť.Má síce kamaráta,chdí nám pomôcť do záhrady,aj nákupy nám robí pretože babke to finančne nevychádza,a ani na sestru mama neplatí výživné-prestala pracovať,a otec nepracuje vôbec,celý život.Babka si zobrala navyše prácu aby viac zarobila.Teraz musí priniesť zárobok na súdne pojednávanie babka,ale aj rodičia,čo je pre babku nevýhoda.Ona sa snaží aby sme mali viac,a rodičia aby platili menej.Berie sa aj táto skutočnosť v úvahu?Čo môžem urobiť ja ,chcem bývať s babkou a sestrou.Žijem tu 12rokov.Ďakujem"
Vasky 12rokov
Milý Vasky,
súd pri rozhodovaní o náhradnej starostlivosti prihliadne najmä na záujem maloletého dieťaťa, to znamená na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Samozrejme, pri rozhodovaní musí brať súd do úvahy aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery osoby, ktorej má byť dieťa zverené. Je však na zvážení súdu, akým spôsobom si uvedené skutočnosti zistí a ako ich vyhodnotí.
Pýtaš sa ma, čo máš spraviť, keď chceš bývať s babkou a sestrou. V našom právnom poriadku je vo viacerých právnych predpisoch upravená povinnosť príslušných orgánov vypočuť dieťa v záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú. Ak je účastníkom súdneho konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov, alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Uvedené upravuje aj Dohovor o právach dieťaťa, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že môžeš súd požiadať (napr. prostredníctvom svojej babky) o možnosť, aby si mohol vyjadriť na vec svoj názor. Budem Ti držať palce, aby si to zvládol čo najlepšie.
28.10.2010, právnička Janka
"Dobrý den . Mam zverene v pestunskej starostlivosti dve vnucky už styri roky,matka o nich nejavi ziadny zaujem a ani si neplni vyž.povinnost.A aby nemusela platit vyživne dala žiadost na sud aby jej deti zverili spät.Maloletu Zojku ktorá má 4-roky chce dat na adopciu cudzim ludom,pritom ju videla iba po porode,zbalila sa a odisla prec.Možem ako jej babka si ju adoptovat ja ? pricom ona nas považuje za otca a mamu.A aka je pravdepodobnost že sud jej deti vrati ?"
Zojka 4, Levoča
Milá Zojka 4,
opätovne si dovolím upozorniť na skutočnosť, že stránka www.detskyombudsman.sk nie je určená pre otázky dospelých.
Deťom, ktoré zaujala problematika adopcie vnuka starými rodičmi, uvádzam nasledovné:
Adopciou, teda osvojením, vzniká medzi osvojencom a osvojiteľom rovnaký vzťah ako medzi rodičom a dieťaťom, a to na základe súdneho rozhodnutia. Podľa zákona o rodine možno osvojiť len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme. Medzi osvojencom a osvojiteľom musí byť primeraný vekový rozdiel vedúci k rozvinutiu citovej väzby adekvátnej vzťahu rodiča a dieťaťa.
Blízky príbuzenský vzťah medzi starými rodičmi a ich vnukmi je považovaný v právnej praxi za prekážku pri osvojení dieťaťa. Je to aj z dôvodu neprimeraného vekového rozdielu, ktorý existuje medzi dvoma generáciami.
Súd pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti prihliada na ich najlepší záujem. Predvídať, ako súd rozhodne však nie je možné, nakoľko súdy rozhodujú v každom prípade individuálne po vyhodnotení konkrétnych okolností (otázky skutkové i právne).
24.08.2010, právnička Katka Ď.
"Už som sa viackrát u Vás informoval,začo Vám týmto chcem poďakovať a spýtať sa.Súd máme odročený na november,rodičia nepriniesli potrebné doklady na pojednávanie.Ja som u babky od januára bez finančných prostriedkov-teda ani cent od nikoho.Mám nárok na nejaký príspevok do ukončenia súdneho rozhodnutia do náhradnej starostlivosti babke.Jej príjem je 520Eur a má ešte aj moju sestru v náhradnej starostlivosti.Ďakujem"
Vasky, 12 rokov
Milý Vasky,
som rada, že Ti naše predchádzajúce rady aspoň trochu pomohli. Ako som uviedla už predtým, až v prípade, ak súd právoplatne rozhodne o Tvojom zverení do náhradnej starostlivosti babky, budú Tvoji rodičia povinní poukazovať jej na Teba súdom stanovené výživné. O náhradnej starostlivosti by mal súd rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Konanie možno predĺžiť len vtedy, ak z vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy. V prípade, ak sa teda domnievaš, že v uvedenom súdnom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, môžeš sa na verejného ochrancu práv obrátiť s podnetom.
Ak je však potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov konania, môže súd nariadiť predbežné opatrenie. V tomto prípade by súd mohol dočasne predbežným opatrením rozhodnúť o Tvojom zverení do náhradnej starostlivosti babky, pokým o tom nerozhodne v riadnom súdnom konaní. Ak rozhoduje súd o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým nariaďuje účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa zákona. Ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd bez návrhu alebo na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitných predpisov predbežným opatrením nariadi, aby bolo maloleté dieťa dočasne zverené do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Ak súd rozhoduje o takomto návrhu, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa zákona. Uznesenie o predbežnom opatrení je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
O možnosti podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa skús poradiť s babkou, prípadne s právnym zástupcom, ak babka nejakého poverila na zastupovanie v súdnom konaní o Tvojom zverení do jej starostlivosti.
Taktiež si dovolím uviesť, že v prípade Tvojho zverenia do starostlivosti babky rozhodnutím súdu o nariadení predbežného opatrenia, má babka nárok na príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, na ktorých výplatu je príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Držím Ti palce, aby sa Vaša situácia čo najskôr vyriešila.
23.08.2010, právnička Janka
"moja sestra je už v náhradnej starostlivosti babky.aj ja bývam s nimi,rodičia sa o nás nestarajú,ale súdne pojednávanie odročili lebo rodičia nepriniesli doklady o výške zárobku.Sestra má iného otca,ten je s babkinou výchovou spokojný,preto súhlasil s návrhom.Môj otec ani nechodí za mnou ale na súde sa vyjadril že je babka opilec,a do rána sa u nás robia žúrky,čo nieje pravdou.Pritom je to opak,nikde nepracuje a bol trestaný. ako mám k tomu pomôcť,aby som mohol bývať nadalej s babkou a sestrou,lebo sa o nás dobre stará,ale na súd by som nechcel,lebo sa otca bojím.Vždy ked aj prišiel nadával na babku a mne do debilov a mama bola ticho.prosím o radu .ďakujem."
vasky, 12 rokov
Milý Vasky,
podľa Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
V právnom poriadku Slovenskej republiky je vo viacerých právnych predpisoch upravená povinnosť vypočuť dieťa v záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú. Napr. podľa Občianskeho súdneho poriadku, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov, alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Obdobné ustanovenie vyjadruje aj zákon o rodine a ďalšie právne predpisy.
Ak zisťuje názor dieťaťa podľa vyššie uvedeného orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately musí poskytnúť dieťaťu potrebnú pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec, a to v prostredí vhodnom alebo utvorenom na tento účel. Z uvedeného teda vyplýva, že aj pri rozhodovaní o Tvojom zverení do náhradnej osobnej starostlivosti Vašej babky by mal súd prihliadnuť aj na Tvoj názor. Pokiaľ sa bojíš vypovedať priamo na súdnom pojednávaní, nie je nevyhnutné, aby si sa ho zúčastnil, ale názor by si mohol vyjadriť aj v inom, pre Teba vhodnejšom prostredí. Budem Ti držať palce, aby si prekonal strach a dokázal otvorene hovoriť o svojich pocitoch a myšlienkach.
04.08.2010, právnička Janka
"Sestru pridelil súd do náhradnej starostlivosti babke.Aj ja chcem bývať s nimi a aj bývam už 6 mesiacov Mama sa vtedy odsťahovala k môjmu otcovi.Ja som nemal s ním žiadny vzťah ani kontakt.Má súdom určené výživné k rukám matky.kedže žije s ním ja nedostávam nič,živí ma babka.Môže babka na súde o náhradnú starostlivosť žiadať doplatit moje spätné výživné?Rodičia žijú nadštandartne,a ja si chcem kúpiť počítač."
vasky, 12 rokov, Bratislava
Ahoj, Vasky,
tak ako som uviedla už minule, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné, rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Teda až v prípade, ak súd právoplatne rozhodne aj o Tvojom zverení do náhradnej starostlivosti babky, budú Tvoji rodičia povinní poukazovať jej výživné. Keďže uvádzaš, že Tvoji rodičia žijú nadštandardne a Ty by si si chcel kúpiť počítač, dovolím si uviesť, že podľa zákona má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa.
Zároveň si Ťa opäť dovolím informovať, že pokiaľ sa domnievaš, že v uvedenom súdnom konaní dochádza zo strany súdu k zbytočným prieťahom, môžeš sa Ty alebo Tvoja babka obrátiť na verejného ochrancu práv s podnetom. Spôsob podania podnetu a ďalšie podrobnosti nájdete na oficiálnej internetovej stránke verejného ochrancu práv www.vop.gov.sk .
23.06.2010, právnička Janka
"Dobrý deň, rada by som sa informovala na osvojenie mojej osoby.Moja mamina je rozvedená už 10 rokov po dvoch rokoch sa zoznámila s mužom s ktorým už dva roky sú manželia.S mojím otcom sa síce navštevujem dvakrát do roka občas mu aj zavolám ale rada by som bola aby si ma osvojil mamin manžel,predsa ma aj vychováva , je pri mne keď som chorá , stará sa o mňa.Ja si s ním lepšie rozumiem ako s otcom.Chcela by som aby si ma osvojil.Obávam sa , že podľa zákonov o rodine , ktoré som si preštudovala tak potrebujem na to súhlas biologického otca.Poradíte mi? Ďakujem"
Andrea, 16 rokov, okres Ružomberok
Ahoj, Andrejka,
osvojenie vzniká právoplatným rozhodnutím súdu o osvojení a rozhoduje o ňom súd na návrh osvojiteľa. Osvojiť maloleté dieťa môže podľa zákona aj jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve - v Tvojom prípade by to mohol byť manžel tvojej matky. Na osvojenie, tak ako správne uvádzaš, je však potrebný súhlas obidvoch rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa. Teda súhlas Tvojej matky aj Tvojho biologického otca. Ak jeden z rodičov nedá súhlas na osvojenie, k osvojeniu nemôže dôjsť. Nesúhlas rodiča nemožno nahradiť ani rozhodnutím súdu. Súhlas druhého rodiča nie je potrebný len za určitých zákonom stanovených podmienok - ak tento rodič zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Taktiež, ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas na osvojenie sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia.
Milá Andrejka, dovolím si Ťa však upozorniť aj na to, že osvojenie vážnym spôsobom zasahuje do právneho postavenia osvojovaného dieťaťa, osvojiteľa, ale aj rodičov dieťaťa. Osvojením tiež okrem iného zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou.
29.03.2010, právnička Janka
"Mama sa o mna prestala starať,nechceme ísť bývať tam kde je ona s mojim otcom.Otec jej platil na základe súdu na mna výživné,berie aj rodinné,ale nechce ich dať babke-bývame s babkou aj mladšia sestra.Babka nám už 3 mesiace varí perie aj úlohy s nami robí,ale s mamou sa nedá dohodnúť.Babka podala na súd žiadosť o náhradnú starostlivosť,ale z jej platu nám nemôže dať čo by sme potrebovali a súd trvá dalšiu dobu.Ako donútiť mamu aby nám dala aspoň volačo.Alebo jej zastaviť príjem rodiných prídavkov.Dostaneme ich od mami aj spätne?"
vasky, 12 rokov, Bratislava
Ahoj Vasky,
situácia, ktorú popisuješ musí byť pre Teba a Tvoju mladšiu sestru určite veľmi náročná. Musíš však počkať, pokým súd právoplatne nerozhodne o tom, že Vás zveruje do náhradnej starostlivosti Vašej babky. Súd totiž pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné, rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Teda v prípade, ak súd právoplatne rozhodne o Vašom zverení do náhradnej starostlivosti Vašej babky, určí Vaším rodičom, aby jej poukazovali výživné.
Zároveň si ťa dovolím informovať, že pokiaľ sa domnievaš, že v uvedenom súdnom konaní dochádza zo strany súdu k zbytočným prieťahom, môžeš sa Ty alebo Tvoja babka obrátiť na verejného ochrancu práv s podnetom. Spôsob podania podnetu a ďalšie podrobnosti nájdete na oficiálnej internetovej stránke verejného ochrancu práv www.vop.gov.sk .
19.03.2010, právnička Janka
"Chcem sa spytat, zomerla mi mama a teraz babka si ma chce adoptovat aj ked mam svojho otca, ktory sa uz od vtedy ozenil teda mam uz aj nahradnu mamu, sud povedal ze sa musim stretavat aj ked nechcem. Ako je teda mozne ze dohovor o pravach vravi ze zaujem dietata je prvorady, spomina to tiez aj svetovy kodex prav deti ( dieta sa moze stretavat iba dla svojho zaujmu ) a i tak sa musim stretavat, dodrziava sa vobec dohovor ci to je len kus papiera ktory slovensko musi mat aby bolo v EU ? Co mam robit ked sa nechcem stretavat, mam svoje zaujmy a nie sa stretavat s niekym kto nam robi zle"
Miso, Prešov
Ahoj, Michal,
dúfam, že som správne pochopil Tvoj problém. Usudzujem, že od maminej smrti žiješ so svojím otcom a nemáš záujem sa stretávať so svojou babkou (maminou mamou) a už vôbec nechceš, aby si bol zverený do jej starostlivosti, resp. aby si Ťa adoptovala (osvojila).
V prvom rade musíš sám zodpovedne posúdiť, či Tvoj pohľad na babkine správanie voči Tebe je naozaj objektívny. Rodičia, starí rodičia, učitelia a iní dospelí robia často kroky, ktoré sa deťom zdajú byť nevhodné i ubližujúce im. V skutočnosti však najčastejšie týmito krokmi sledujú, aby ste boli vychovaní slušne a aby ste mali zabezpečené pokojné a bezpečné prostredie.
Pre prípad, že Tvoja babka, prípadne iné blízke osoby nemajú seriózny záujem na Tvojej riadnej výchove a riadne sa o Teba nestarajú, Ťa Dohovor o právach dieťaťa a zákon o rodine chráni tým, že súd môže na návrh upraviť Tvoj styk so starou mamou, resp. inou blízkou osobou. Súd môže v Tvojom záujme, prípadne ak to vyžadujú pomery v rodine, styk s babkou aj úplne zakázať, resp. ho obmedziť na určitý čas.
Čo sa týka podmienok adopcie (osvojenia), je prípustná, len ak je to v Tvojom záujme, pričom na osvojenie je potrebný súhlas Tvojho otca a ak si schopný posúdiť dosah osvojenia (z obsahu podnetu usudzujem, že určite áno), aj Tvoj súhlas.
Odporúčam Ti, aby si sa o svojom probléme porozprával s otcom alebo s niekým, komu dôveruješ, napr. s triednym učiteľom. Spolu potom prípadne zájdite na najbližší úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde príslušnému zamestnancovi rozpovieš svoj príbeh. Na týchto úradoch robia ľudia, ktorí majú s podobnými prípadmi skúsenosti a určite Ti poradia a pomôžu pri hľadaní východiska z tejto situácie.
Prajem Ti veľa šťastia a vytrvalosti pri riešení neľahkej situácie, v ktorej sa nachádzaš.
01.02.2010, právnik Noro
"Žijem už rok v detskom domove spolu so 4-mi súrodencami. Počas tohto pobytu všetci piati súrodenci sme vytvorili blízky vzťah s našou vychovávateľkou ktorú sme všetci veľmi obľúbili a ona tiež nás.Veľa nám pomáhala počas jej služby sme sa veľmi dobre cítili s ňou sa dalo o všetkom sa porozprávať,hlavne o svojich problémoch ako aj o radostiach každodenných.V škole tiež s jeho pomocou sme polepšili aj prospech.Jednoducho ona vytvorila nám rodinné prostredie a počas jeho prítomnosti sme boli šťastný.Zobrala nás aj domov na víkendy. Po roku nás všetkých súrodencov zadelili do druhej výchovnej skupiny kde mame iných vychovávateľov.Je nám odvtedy veľmi smutno za ňou a prosili sme aj už riaditeľa detského domova aby nás nerozdelil od vychovávateľky ktorú máme veľmi radi. Riaditeľ nám odpovedal že v detskom domove on tak zadelí deti ako aj vychovávateľov ako sa mu chce a ďalej s nami odmietal rozprávať.Na naše city a názory nie je zvedavý. Prosíme vás o pomoc že či dobre postupoval natoľko mi sme všetci súrodenci pôjdeme už na Vianoce do rodinných domoch a veľmi sme chceli aby ona nás naďalej vychovávala.Má právo odmietať naše názory a city riaditeľ, lebo sme detskom domove?? Ja mam 16rokov moje súrodenci 11,12,13,14 rokov.Ďakujeme za pomoc"
Macik, 16 rokov, Nitriansky kraj
Ahoj Macík,
máš môj obdiv za to, že bojuješ za seba a svojich súrodencov napriek tomu, že sa osud s Vami nemaznal. Musíš si však uvedomiť, že aj keď detský domov dočasne nahrádza dieťaťu jeho rodinné prostredie, vychovávatelia v detskom domove sú taktiež zamestnancami tohto detského domova. To znamená, že ako zamestnanci si musia plniť povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a ďalšie povinnosti, ktoré určuje zamestnávateľ. O zaradení detí do výchovných skupín rozhoduje riaditeľ detského domova aj podľa individuálneho plánu rozvoja osobnosti dieťaťa, ktorého súčasťou je aj plán výchovnej práce s dieťaťom. Riaditeľ detského domova by mal rozhodovať o veciach týkajúcich sa dieťaťa tak, aby tieto rozhodnutia boli predovšetkým v záujme dieťaťa. Pokiaľ by mal ktokoľvek pochybnosti o jeho rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa dieťaťa (teda aj Ty), môže sa obrátiť na zriaďovateľa detského domova, ktorým obvykle býva príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo samosprávny kraj. Rozhoduje v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni koná a rozhoduje detský domov. Toľko reč práva.
Ja by som Ti však odporúčala skontaktovať sa najskôr s vychovávateľkou, ktorú Ty a Tvoji súrodenci máte tak veľmi radi. Možno by sa Vám spolu predsa len podarilo riaditeľa obmäkčiť a zmenou v organizácii práce detského domova dosiahnuť, aby ste boli opäť spolu. Keď človek niečo veľmi chce, musí o to zabojovať. Ak je Váš vzťah k vychovávateľke naozaj úprimný, má význam pokúsiť sa o to.
26.11.2009, právnička Janka
"Chceli by sme zmeniť priezvisko dieťaťa , ktoré máme zverené do pestúnskej starostlivosti. Dieťa je právne voľné , mama sa ho vzdala 10 dní po narodení. Dá sa to a ako máme postupovať? Dakujem"
Ľuba, Košický kraj
Dobrý deň, Ľuba,
najskôr by som Vám rada poďakovala za Váš záujem o internetovú stránku detský ombudsman. Zároveň si však dovolím opätovne uviesť, že internetová stránka detský ombudsman je určená len deťom. Všetkým dospelým dávam do pozornosti stránku verejného ochrancu práv www.vop.gov.sk. Pokiaľ sa „dospelí“ (ale samozrejme aj deti) domnievajú, že konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy v rozpore s právnym poriadkom dochádza k porušovaniu základných práv alebo slobôd, môžu sa na verejného ochrancu práv obrátiť s podnetom.
Pre všetky deti, ktoré zaujala otázka alebo ktoré majú podobný problém, si dovolím uviesť nasledovné:
Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa zákonom stanovené predpoklady. Vo všeobecnosti uvádzam, že pestúnska starostlivosť sama o sebe, na rozdiel od osvojenia (hovorovo sa zvykne označovať ako adopcia), nespôsobuje zánik rodičovských práv oboch rodičov maloletého dieťaťa. O podstatných veciach dieťaťa aj naďalej rozhodujú rodičia dieťaťa.
K odpovedi na otázku, či môže pestún žiadať o zmenu priezviska dieťaťa, ktoré má v pestúnskej starostlivosti, je potrebné pochopiť, aké práva a povinnosti má pestún vo vzťahu k dieťaťu. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
Zmenu priezviska dieťaťa nie je možné považovať za bežnú vec, ale ide o podstatnú vec. Sám pestún nemôže podať žiadosť o zmenu priezviska dieťaťa. Pestún by sa mal predovšetkým obrátiť na rodičov a požiadať ich o súhlas s podaním žiadosti na zmenu priezviska dieťaťa. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie rodiča maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Z otázky nie je zrejmé, aká je právna situácia dieťaťa v tomto konkrétnom prípade. Chýbajú v nej akékoľvek informácie o otcovi dieťaťa. Taktiež z otázky nie je jasné, či vo vzťahu k matke dieťaťa došlo k úprave jej rodičovských práv a povinností rozhodnutím súdu. Preto je možné len vo všeobecnosti uviesť, že pokiaľ vo vzťahu k rodičom dieťaťa došlo k zásahu do ich rodičovských práv rozhodnutím súdu (teda k pozastaveniu výkonu rodičovských práv a povinností, obmedzeniu výkonu rodičovských práv a povinností alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv a povinností), bude pestún k podaniu žiadosti potrebovať namiesto súhlasu rodičov súhlas súdu.
Zmenu mena alebo zmenu priezviska možno podľa zákona povoliť najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný obvodný úrad. Žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska musí byť písomná. K žiadosti o zmenu priezviska bude potrebné preukázať súhlas rodičov dieťaťa alebo rozhodnutie súdu, ktorým súd udelí pestúnovi súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musí sa k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Potom bude na posúdení obvodného úradu, či je splnený niektorý z vyššie uvedených zákonných dôvodov na povolenie zmeny priezviska. Pre informáciu ešte dodávam, že pokiaľ by sa pestún rozhodol, že si dieťa osvojí (adoptuje), získalo by osvojené dieťa priezvisko osvojiteľa automaticky, bez toho, aby bolo potrebné povolenie zmeny priezviska.
25.09.2009, právnička Martina
"Dobrý deň. Som rada,že funguje táto stránka a mám sa na koho obrátiť o radu. pred rokom som spoznala dievčatko,ktoré od malička žije v detskom domove. Mám podnik a chodí na dva dni v týždni si zarobiť nejaké korunky. Študuje na strednej škole a darí sa jej. Toho času mám 20 rokov. Problém na ktorý sa chcem opýtať je následovný. V rámci povinnej praxe bola u mňa v podniku.Nakoĺko internát cez prázdniny je zatvorený a DD je vzdialené okolo 50-km tak som jej umožnila ,aby bola u mňa celé leto. V DD o tom vedeli.Za celé dva mesiace sa o ňu nezaujímali a keď sa vybavoval príspevok na stravu ktorú vraj sú povinný uhradiť,p. riaditeľka to všetko odmietla. Nepoznám zákony ale za tie dva mesiace som sa starala a zodpovednosť ja prevzala za to dievča..p. Riaditeľka sa vyjadrila že je to moj problém a ju to nezaujíma. Ale to je len začiatok. Začal školský rok a p. riaditelka z DD si vymyslela,že nakolko má dievča 20 rokov a v DD je na dohodu vie ju hocikedy vyhodiť ak nebude dodržiavať jej príkazy. Dievča si teraz vybavilo internát,Maturuje a bude to dosť záťaž pre nu.Chce isť aj na vysokú školu. P.riaditelka jej zakázala internát,takže musí každý den o Piatej rano vstávať aby stihla spoj a školu. Večer sa vie vrátiť iba nazad do DD. Zakázala jej aj vykendy si privýrabať aby mala nejaké vreckové. (obor-čo sa aj učí). Pri neposlúchnutí ju chce vyhodiť. Aké vlastne má to dievča možnosti v klude ukončiť školu a pripraviť sa na vysokú...ked takéto tlaky niekto vyvíja. U mna má vlastnu izbu ..počítač..a možnosť kludu. V dnešnej dobe človek musí mať nejaký príjem. 20 ročné dievča obzvlášť. Je nejaká možnosť aby ostala u mna a šťát ju nadalej podporoval? Má záujem ale nevie čo má robiť ďalej. Prosím o radu v jej mene alebo aspon postup a linky na ktoré by sa obrátila."
Ďakujem Vám s pozdravom
Beáta, Rožňava
Dobrý deň, najskôr by som Vám rada poďakovala za Váš záujem o internetovú stránku detský ombudsman. Zároveň si však dovolím opätovne upozorniť, že táto internetová stránka je určená len deťom. Pokiaľ sa dospelí (ale samozrejme aj deti), domnievajú, že konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy v rozpore s právnym poriadkom dochádza k porušovaniu základných práv alebo slobôd, môžu sa na verejného ochrancu práv obrátiť s podnetom.
Pre všetky deti a mladých dospelých, ktorých táto problematika zaujala alebo majú podobný problém, si dovolím uviesť nasledovné:
Mladý dospelý môže, ak o to požiada a ak je to vhodné a účelné, zotrvať v detskom domove po skončení ústavnej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti až do jeho osamostatnenia, najdlhšie do 25 rokov veku. V dohode o poskytovaní starostlivosti, ktorú mladý dospelý uzatvára s detským domovom, sa zaväzuje, že bude dodržiavať pravidlá stanovené detským domovom. Za to mu detský domov poskytuje starostlivosť, a to najmä bývanie, stravovanie, osobné vybavenie ako šatstvo, obuv, hygienické potreby, školské potreby a iné veci osobnej potreby a tiež obslužné činnosti, ktorými sú upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva mladého dospelého. Ak sa mladý dospelý pripravuje na povolanie, detský domov mu zabezpečuje stravovanie vyplatením sumy na zabezpečenie stravy v hodnote časti dennej stravnej jednotky zodpovedajúcej obdobiu, počas ktorého sa zdržiaval mimo detského domova.
Riaditeľ detského domova by mal rozhodovať o veciach týkajúcich sa mladého dospelého tak, aby tieto rozhodnutia boli predovšetkým v jeho záujme. Niektoré pravidlá a rozhodnutia sa však môžu zdať mladému dospelému prísne alebo obmedzujúce. Z tohto dôvodu by sa mal o nich mladý dospelý porozprávať priamo s riaditeľom príslušného detského domova. Pokiaľ však mladý dospelý nerešpektuje pravidlá, na dodržiavanie ktorých sa v dohode zaviazal, môže detský domov rozhodnúť o ukončení poskytovania starostlivosti mladému dospelému.
Pokiaľ by mal ktokoľvek pochybnosti o rozhodovaní detského domova vo veciach týkajúcich sa mladého dospelého, môže sa obrátiť na zriaďovateľa detského domova, ktorým obvykle býva príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo samosprávny kraj a ktorý rozhoduje v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni koná a rozhoduje detský domov.
právnička Janka, 17.09.2009
"prosím vas čo musí splnať človek keď sa chce postarať o neplnoleté dieta do jeho 18 rikov alebo kým neskončí školu?Ďakujem za radu"
petka
Milá Peťka,
Tvoja otázka je koncipovaná veľmi všeobecne (neviem, čo si predstavuješ pod pojmom „postarať sa o neplnoleté dieťa“), napriek tomu sa pokúsim vysvetliť Ti právnu úpravu týkajúcu sa daného okruhu spoločenských vzťahov. Moja odpoveď bude obšírnejšia, pretože skutočne neviem, z akého skutkového stavu si pri kladení otázky vychádzala.
Predovšetkým je potrebné povedať, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, ktorí sú pri ich výkone povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu aj to, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv v týchto prípadoch, ak trvalo žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec alebo ak nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti, najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo zanedbáva výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.
Ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.
Ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol o pozbavení výkonu rodičovských práv vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu poručníka. Poručník nie je povinný osobne sa starať o maloleté dieťa, jeho úlohou je dohliadať na rozsah a spôsob starostlivosti, ktorá sa dieťaťu poskytuje. Do času, kým nie je maloletému dieťaťu ustanovený poručník, alebo do času, kým sa ustanovený poručník neujme svojej funkcie, robí neodkladné úkony v záujme maloletého dieťaťa opatrovník.
Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, je nutné aby spoločnosť zabezpečila tzv. náhradnú starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou. Náhradná starostlivosť môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť.
Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, pričom náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou.
Z Tvojej otázky mi vyplýva, že Ťa zrejme zaujíma tzv. náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť.
Pri rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti sa ako základné kritérium skúma záujem maloletého dieťaťa. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
O zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti môže rozhodnúť súd, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa.
Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa zákona o sociálnej pomoci a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa, nad ktorým nie je nariadená ústavná starostlivosť, možno takto zveriť do starostlivosti budúcich pestúnov iba so súhlasom rodičov.
Podmienky poskytovania príspevkov pestúnskej starostlivosti a ich výšku upravuje zákon o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.
V súvislosti s postavením maloletého dieťaťa pri rozhodovaní o spôsobe starostlivosti oň, sa žiada uviesť, že maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté a jeho názoru musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Verím, že sa mi podarilo aspoň sčasti pochopiť zmysel Tvojej otázky a komplexne na ňu zodpovedať. Chcem zdôrazniť, že problematika rodičovských práv a povinností, ako aj problematika náhradnej starostlivosti o maloleté dieťa je veľmi zložitá. Právna úprava tohto okruhu spoločenských vzťahov je obsiahnutá v zákone o rodine.
16.09.2009, právnik Noro
"mám takýto problém:mám priatela ktorý má ešte dvoch surodencov sestru 20 ročnú, ktorá nemá ukončenú strednú školu z dovodu častého vymeškania, koli tomu, že musela chodiť po brigádach aby mohla v paltiť nájomné a ostatné vydavky v rodine, ma ešte brata ktorý bude mať 15 rokov 30,10,09, ich mama je nezamestnaná a alkoholička, najstarší brat byva v BA a stará sa o svoju rodinu, 20 ročná sestra pracuje v Trnave kde aj býva, mama ju neustále vydiera sms-kami takým sposobom, že ak jej nepošle peniaze na stravu a nájomné jej 15 ročný brat nebude mať čo jesť a podobné veci, ich mama z otcom su rozvedený otec žije v BA a vždy keď su uňho na prazdinách stále im nkúpi oblečenie a veci ktoré potrebujú, výživné má zaplatené pól roka dopredu! Ich najstarší brat je moj,priatel, žijeme spolu 3,5 rok.staráme sa spolu o 5 ročného syna. Ja by som stým súhlasila ,že sa postarame o priatelovho neplnoletého syna, ale ich mama s tým nechce súhlasiť, mám strach dať podnet na sociálku, aby ich neplnoletý brat nešiel do DD, kým to neprejde súdom, ja z ich bratom nemáme vlastný byt a ich otec tiež nema vlastný byt on býva u mami v jednoizbovóm byte.Je tam nejaká šanca aby ja z priatelom sme mali možnosť sa oňho postarať?prosím Vás poradte mi ako mám postupovať aby ten chlapec nešial do ústavu.Keď som ich mame povedala aby si našla prácu a prestala vydierať svoju dcéru, povedala mi že o neplnoletého chlapca je dobre postarané aj keď celá rodina vie , že to tak nani.Ďakujem Vám za radu"
PETA
Milá Peťa,
verím, že tykanie Ti nebude prekážať, ale na našej stránke to máme takto zaužívané.
V súvislosti s Tvojou otázkou by som Ťa chcel najskôr upozorniť, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, ktorí sú pri ich výkone povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Z uvedeného vyplýva, že súd má právo zmeniť svoje pôvodné rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov.
Porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže vhodným spôsobom napomenúť rodiča maloletého dieťaťa, ktorý svojím správaním ohrozuje alebo narušuje jeho riadnu výchovu, určiť nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad vykonávaný najmä v súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce a školy a uložiť rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu.
Ak tieto opatrenia nevedú k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli a nariadi maloletému dieťaťu pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky, najdlhšie na šesť mesiacov, alebo pobyt v špecializovaných zariadeniach, tiež najdlhšie na šesť mesiacov. Tieto opatrenia nazýva zákon o rodine výchovnými opatreniami a aplikujú sa v prípade zanedbávania starostlivosti rodičov o výchovu maloletého dieťaťa (nie o jeho výživu).
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv v prípade, že:
a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo
c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti, najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo závažným spôsobom zanedbáva výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.
Ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.
Ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol o pozbavení výkonu rodičovských práv vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu poručníka. Poručník nie je povinný osobne sa starať o maloleté dieťa, jeho úlohou je dohliadať na rozsah a spôsob starostlivosti, ktorá sa dieťaťu poskytuje. Do času, kým nie je maloletému dieťaťu ustanovený poručník, alebo do času, kým sa ustanovený poručník neujme svojej funkcie, robí neodkladné úkony v záujme maloletého dieťaťa opatrovník.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká.
Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, je nutné, aby spoločnosť zabezpečila tzv. náhradnú starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou. Náhradná starostlivosť môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Náhradnou starostlivosťou je:
a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“),
b) pestúnska starostlivosť a
c) ústavná starostlivosť.
Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, pričom náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou.
Na základe Tvojej otázky predpokladám, že Ťa asi najviac zaujíma právna úprava tzv. náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti.
Pri rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti sa ako základné kritérium skúma záujem maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa možno takto zveriť len fyzickej osobe s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
O zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti môže rozhodnúť súd, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa.
Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa zákona o sociálnej pomoci a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa, nad ktorým nie je nariadená ústavná starostlivosť, možno takto zveriť do starostlivosti budúcich pestúnov iba so súhlasom rodičov.
Podmienky poskytovania príspevkov pestúnskej starostlivosti a ich výšku upravuje zákon o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.
V súvislosti s postavením maloletého dieťaťa pri rozhodovaní o spôsobe starostlivosti oň, považujem za dôležité upozorniť, že maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor (duševne zdravé 15-ročné dieťa sa zaň určite považovať môže), má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté a jeho názoru musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Na základe informácií, ktoré si uviedla a vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v príslušných ustanoveniach zákona o rodine, Ti odporúčam zvážiť možnosť obrátiť sa v danej veci na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí, obec, resp. okresný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností, svoje bydlisko.
Verím, že sa mi podarilo aspoň sčasti zodpovedať na Tvoju otázku. Chcem zdôrazniť, že problematika rodičovských práv a povinností, ako aj problematika náhradnej starostlivosti o maloleté dieťa je veľmi zložitá a jej právna úprava je obsiahnutá predovšetkým v zákone o rodine.
Držím palce, aby sa podarilo vzťahy v rodine urovnať najmä s ohľadom na záujmy maloletého brata Tvojho priateľa.
16.09.2009, právnik Noro
"Dobrý deň, resp. ahojte :) Píšem sem za moju blízku kamarátku, keďže ona má dosť obmedzený prístup na internet. Žije v detskom domove (už niekoľko rokov). Má síce už 21, ale keď dokončila strednú školu, začala pracovať. Pracovala rok, počas ktorého platila domovu, nájomné, stravu, alebo tak nejak. Potom začala študovať na vysokej škole, pracovať prestala. Ona sama nevie, na koho by sa mohla obrátiť, pretože majú viacero problémov v domove. Naposledy hovorila aj o finančných podmienkach. Ako dostali od sponzorov notebooky, ktoré vychovávateľky pred deťmi schovali, a doteraz ich nemajú, i hračky, ktoré, keď jeden so sponzorov prišiel opäť, zistil, že ostali v pivnici zabalené ako ich priniesol. Kamarátka, keďže študuje, potrebovala by častejší prístup k počítaču, a aj na internet, ale takmer vôbec ju vychovávateľky nepúšťajú. Dokonca k počítaču, ktorý mali využívať deti, nesmie ísť nikto. Vychovávateľky odmietli ísť s deťmi na nákupy oblečenia (peniaze však dostali), šli až potom, keď sa s nimi kamarátka kvôli tomu pohádala (je najstaršia v domove, tak viac vidí do týchto vecí ako deti).Dostáva vreckové, avšak to jej nestačí, keďže má dosť výdajov spojených so školou, nákup učebníc a podobne si hradí z vlastného, čo si usporila prácou, brigádou. Zaujíma ma preto, na koho nezaujatého sa má kamarátka obrátiť (nezaujatým myslím aj takého, ktorý nepríde skontrolovať stav v domove, kedy sa vychovávateľky správajú ukážkovo, teda taký, ktorý by veril kamarátkinmu slovu, a pomohol jej, poradil kam má ísť, aké dokumenty potrebuje, na čo má nárok a pod.). Vopred ďakujem!!"
Marija, 21 rokov, Košice
Milá Marija,
ak sa ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti alebo predĺžením ústavnej starostlivosti do 19 rokov veku, môže mladý dospelý požiadať detský domov o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia, najdlhšie do 25 rokov veku. Osamostatnenie znamená v tomto prípade zabezpečenie si bývania a schopnosť samostatne sa živiť.
Za mladého dospelého je považovaná plnoletá fyzickú osobu do 25 rokov veku.
Pokiaľ ide o vreckové, poskytuje sa aj mladému dospelému, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove, ak sa pripravuje na povolanie. Detský domov takémuto mladému dospelému zabezpečuje aj stravovanie vyplatením sumy na zabezpečenie stravy v hodnote časti dennej stravnej jednotky zodpovedajúcej obdobiu, počas ktorého sa zdržiaval mimo detského domova.
Výška vreckového dieťaťa a mladého dospelého (podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele je určovaná vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 643/2008 Z. z.) je stanovená mesačne vo výške 30 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, ak ide o dieťa od 15 rokov veku. Životné minimum pre nezaopatrené dieťa je 84,52 eura mesačne a 30 % z tejto sumy je teda 25,356 eura mesačne.
Pokiaľ ide o vykonanie kontroly v detskom domove, ktorou sa zisťuje dodržiavanie zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie v oblasti práv detí, ktorými je Slovenská republika viazaná, Tvoja kamarátka sa môže s podnetom
na prešetrenie stavu dodržiavania vyššie uvedených právnych predpisov obrátiť na úrad práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý je zriaďovateľom detského domova (ak ide o štátny detský domov). Kontrolu vykonávania opatrení podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately vykonáva tiež Odbor štátnej podpory a stratégie sociálnej ochrany detí a rodiny na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Rozhodnutia riaditeľa detského domova môžu byť preskúmané príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a rodiny zriaďuje, kontroluje a usmerňuje detský domov.
Ak dosahuje Tvoja kamarátka výborné študijné výsledky, môže sa informovať na svojej škole o kritériách na získanie motivačného štipendia, ktoré si každá vysoká škola určuje v štipendijnom poriadku. Vysoká škola ho môže priznať za vynikajúce plnenie študijných povinností, dosiahnutie vynikajúceho výsledku v oblasti štúdia, výskumu, vývoja, umeleckej alebo športovej činnosti.
Tvoja kamarátka môže tiež využiť možnosť požiadania o pôžičku z prostriedkov Študentského štipendijného fondu. Žiadateľom o pôžičku môže byť študent vysokej školy v dennej aj v externej forme štúdia alebo občan, ktorého štúdium v zahraničí je podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky svojím rozsahom a úrovňou postavené na úroveň štúdia na vysokej škole v Slovenskej republike. Žiadateľ musí mať trvalý pobyt v Slovenskej republike alebo musí byť v postavení zahraničného Slováka.
Prajem Tvojej kamarátke, aby vysokú školu úspešne dokončila a aby sa jej podmienky bývania a študijné podmienky v detskom domove zlepšili.
10.08.2009, právnička Katka Ď.
ak sa ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti alebo predĺžením ústavnej starostlivosti do 19 rokov veku, môže mladý dospelý požiadať detský domov o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia, najdlhšie do 25 rokov veku. Osamostatnenie znamená v tomto prípade zabezpečenie si bývania a schopnosť samostatne sa živiť.
Za mladého dospelého je považovaná plnoletá fyzickú osobu do 25 rokov veku.
Pokiaľ ide o vreckové, poskytuje sa aj mladému dospelému, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove, ak sa pripravuje na povolanie. Detský domov takémuto mladému dospelému zabezpečuje aj stravovanie vyplatením sumy na zabezpečenie stravy v hodnote časti dennej stravnej jednotky zodpovedajúcej obdobiu, počas ktorého sa zdržiaval mimo detského domova.
Výška vreckového dieťaťa a mladého dospelého (podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele je určovaná vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 643/2008 Z. z.) je stanovená mesačne vo výške 30 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, ak ide o dieťa od 15 rokov veku. Životné minimum pre nezaopatrené dieťa je 84,52 eura mesačne a 30 % z tejto sumy je teda 25,356 eura mesačne.
Pokiaľ ide o vykonanie kontroly v detskom domove, ktorou sa zisťuje dodržiavanie zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie v oblasti práv detí, ktorými je Slovenská republika viazaná, Tvoja kamarátka sa môže s podnetom
na prešetrenie stavu dodržiavania vyššie uvedených právnych predpisov obrátiť na úrad práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý je zriaďovateľom detského domova (ak ide o štátny detský domov). Kontrolu vykonávania opatrení podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately vykonáva tiež Odbor štátnej podpory a stratégie sociálnej ochrany detí a rodiny na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Rozhodnutia riaditeľa detského domova môžu byť preskúmané príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a rodiny zriaďuje, kontroluje a usmerňuje detský domov.
Ak dosahuje Tvoja kamarátka výborné študijné výsledky, môže sa informovať na svojej škole o kritériách na získanie motivačného štipendia, ktoré si každá vysoká škola určuje v štipendijnom poriadku. Vysoká škola ho môže priznať za vynikajúce plnenie študijných povinností, dosiahnutie vynikajúceho výsledku v oblasti štúdia, výskumu, vývoja, umeleckej alebo športovej činnosti.
Tvoja kamarátka môže tiež využiť možnosť požiadania o pôžičku z prostriedkov Študentského štipendijného fondu. Žiadateľom o pôžičku môže byť študent vysokej školy v dennej aj v externej forme štúdia alebo občan, ktorého štúdium v zahraničí je podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky svojím rozsahom a úrovňou postavené na úroveň štúdia na vysokej škole v Slovenskej republike. Žiadateľ musí mať trvalý pobyt v Slovenskej republike alebo musí byť v postavení zahraničného Slováka.
Prajem Tvojej kamarátke, aby vysokú školu úspešne dokončila a aby sa jej podmienky bývania a študijné podmienky v detskom domove zlepšili.
10.08.2009, právnička Katka Ď.
"Takže ja pochádzam z detského domova a chcel by som sa opýtať či musím isť domov na letné prázdniny k matke, ak nechcem isť. Túto otázku si kladiem už vyše roka a nevie mi nikto odpovedať. Bol by som rád ak by moja otázka bola zodpovedaná. DAKUJEM s pozdravom"
STEFAN, 18 rokov, Kráľovský Chlmec
Milý Štefan,
detský domov dohodne s rodičmi dieťaťa a s dieťaťom, ktoré je schopné vyjadriť svoj názor, miesto, čas, rozsah a spôsob stretávania sa s ohľadom na potreby dieťaťa, možnosti a schopnosti rodičov dieťaťa. Detský domov môže v súlade s individuálnym plánom rozvoja osobnosti dieťaťa umožniť dieťaťu pobyt u rodičov vtedy, ak je to vhodné a účelné. To, či je pre dieťa vhodné a účelné stretávať sa s rodičmi aj mimo detského domova, prípadne, či je vhodný aj dlhší pobyt dieťaťa u rodičov, je na zvážení detského domova. Detský domov pritom sleduje vplyv pobytu dieťaťa mimo detského domova na jeho psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin. Ak je to v záujme dieťaťa nevyhnutné, detský domov môže určiť, že rodičia dieťaťa sa môžu stretnúť s dieťaťom:
a) len za prítomnosti zamestnanca detského domova, ktorý je dieťaťu známou osobou,
b) len v detskom domove, ktorý na tento účel utvára vhodné podmienky,
c) mimo detského domova na území obce, v ktorej je sídlo detského domova,
d) na inom mieste vhodnom alebo utvorenom na účel stretávania sa dieťaťa s jeho rodičmi.
Keďže uvádzaš, že máš 18 rokov, dovolím si ešte uviesť, že ak po skončení nariadenej ústavnej starostlivosti, ostaneš naďalej žiť v detskom domove, môžeš rozhodovať o určitých veciach, ktoré sa ťa týkajú, sám za seba. To znamená, že sa môžeš rozhodnúť, či počas letných prázdnin svoju matku navštíviš a ostaneš u nej alebo nie.
30.07.2009, právnička Janka
"chcela bi som si vziat dieta do pestunskej starostlivosti ale neviem ako nato co bi som potrebovala ,a kolko bi to trvalo."
pani S., 37 rokov
Táto internetová stránka je určená výhradne deťom.
Pokiaľ sa dospelí (ale samozrejme aj deti), domnievajú, že konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy v rozpore s právnym poriadkom dochádza k porušovaniu ich základného práva alebo slobody, môžu sa obrátiť s podnetom na verejného ochrancu práv: http://www.vop.gov.sk/chcete-podat-podnet
Napriek tomu právnička Janka „dospeláčke“ uvádza:
Dobrý deň,
dovoľte mi najskôr vyjadriť Vám svoj obdiv za to, že uvažujete o poskytnutí náhradného domova dieťaťu, ktoré to potrebuje.
Keďže vy potrebujete čo najrýchlejšie skôr informácie ako pomoc, dovolím si v skratke výnimočne uviesť, že pestúnsku starostlivosť sprostredkúva príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Je ním aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, na ktorý sa môžete obrátiť so žiadosťou o zapísanie do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva aj prípravu fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa osvojiteľom na náhradnú rodinnú starostlivosť a informačné poradenstvo.
O zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa predpoklady ustanovené zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhoduje súd. Výnimočne môže pred rozhodnutím súdu rozhodnúť o dočasnom zverení do pestúnskej starostlivosti aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny za zákonom stanovených podmienok (ak s tým súhlasia rodičia dieťa nemá nariadenú ústavnú starostlivosť a dieťa sa nenachádza v ústavnej starostlivosti). Verím, že budete úspešná. Napriek tomu, ak by ste sa náhodou nestretli s porozumením na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a domnievali by ste sa, že jeho nečinnosťou boli v rozpore s právnym poriadkom porušené Vaše základné práva alebo slobody alebo ak by pri rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti dochádzalo k zbytočným prieťahom, môžete požiadať o pomoc verejného ochrancu práv a obrátiť sa na neho s podnetom. Prajem Vám, aby rozhodnutie zobrať si dieťa do pestúnskej starostlivosti prinieslo do Vášho života novú radosť a veľa lásky.
Pre deti, ktoré zaujala táto téma právnička Janka ďalej uvádza:
Rodičia sú povinní starať sa o svoje dieťa čo najlepšie, teda zabezpečiť mu primeranú výživu, vzdelanie, starať sa o jeho zdravie atď. Pokiaľ však rodičia nedokážu z určitých dôvodov splniť túto svoju povinnosť, dieťaťu by mala byť poskytnutá náhradná starostlivosť. Jednou z foriem náhradnej starostlivosti je aj pestúnska starostlivosť, ktorá nahrádza maloletému dieťaťu osobnú starostlivosť rodičov v prípadoch, keď ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Pestúnom sa môže stať len človek (fyzická osoba) s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorý má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a osobné, osobnostné, morálne a tiež zdravotné predpoklady na pestúnsku starostlivosť. Musí byť ďalej zapísaný do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ním žijú v domácnosti, je schopný zaručiť vykonávanie pestúnskej starostlivosti v záujme maloletého dieťaťa. Ak sa Vám to zdá príliš prísne, mali by ste si uvedomiť, že pestún sa stará o dieťa v rovnakom rozsahu ako rodičia. Je to veľmi veľký záväzok a zodpovednosť, preto budúci pestún musí absolvovať minimálne v rozsahu 26 hodín prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť. Biologická rodina dieťaťa je o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti informovaná a rodičia majú právo stretávať sa s dieťaťom v pestúnskej starostlivosti.
29.06.2009
"Viem, že si detský ombudsman ale ja už neviem na koho sa mám obrátiť.
Takže mám 19, bývam už s priteľom a jeho rodičmi,predtým som bola v nahradnej starostlivosti u nevlastnej sestry,pretože rodičia boli alkoholici.Mám dvoch bratov,ktorých umiestnili do detského domova,teraz žijú v profesionálnej rodine, pár km odo mňa.Pred pár dňami, som si chcela bratov vypýtať od riaditeľky DD na víkend k sebe. Ona ma však odbyla ma tým,vraj darmo mám 18-násť,že ja som nezodpovedná osoba, vraj sa nedokážem postarať o pubertiakov, že ich dá len mojej sestre,že mne nie!Keď mi to povedala už sa mi tlačili slzy do očí.Tak toto som totálne nepochopila,odkiaľ má také informácie ako ma môže tak posudzovať,keď ma nepozná???moja sestra si ich nemôže zobrať,pretože pracuje v Rakúsku.Keď sa moji bratia pýtali pani riaditeľky,prečo nemôžu ísť ku mne tak im vraj povedala,že ja som len sopľavé decko,že mi neverí...No ako mi môže veriť,keď mi nedá šancu aby boli moji súrodenci u mňa???Prosím Vás poradte mi ako mám postupovať, aby som mohla s mojimi súrodencami byť???Ešte k tomu,tá pani pri ktorej sú, tiež nedovolí aby som prišla na dedinu za nimi a bola s nimi čo i len vonku.Nie som zlá,som normálna baba,zariadila som si slušný život sama, skončila som strednú školu na jednotky,dvojky,každý kto ma pozná vie že som nekonfliktná a snažím sa vychádzať s každým za dobre.Svojich súrodencov mám hrozne rada a mrzí ma,že oni nám takto prekážajú v stretnutiach."
Jaroslava J., 19 rokov
Milá Jaroslava,
verím, že hoci máš už devätnásť, nebude Ti prekážať tykanie, ale na našej stránke je to takto zaužívané. Veľmi si vážim Tvoju snahu o udržanie blízkych vzťahov so súrodencami, ako aj to, že sa nenecháš odradiť počiatočnými neúspechmi.
V súvislosti s podstatou problému by som si dovolil upriamiť Tvoju pozornosť na ustanovenie § 56 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, podľa ktorého má dieťa právo stretávať sa aj so súrodencami. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je detský domov povinný nielen vytvárať podmienky na stretávanie dieťaťa so súrodencami, ale aj poskytovať pomoc na uľahčenie priebehu týchto stretnutí. Okrem detského domova má túto povinnosť aj príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a obec. Za týmto účelom má detský domov dohodnúť medzi súrodencami a dieťaťom miesto, čas, spôsob a rozsah stretávania, samozrejme s ohľadom na potreby dieťaťa. Ak je to v záujme dieťaťa nevyhnutné, detský domov môže určiť, že súrodenci sa môžu stretnúť s dieťaťom len v prítomnosti zamestnanca detského domova, príp. len v detskom domove. Zákon s cieľom úpravy vzťahov medzi dieťaťom a jeho súrodencami rieši aj možnosť krátkodobého pobytu súrodencov v detskom domove, resp. detský domov môže umožniť pobyt dieťaťa u jeho súrodencov.
Vždy treba mať na zreteli, že hlavným zmyslom právnej úpravy starostlivosti o dieťa je zabezpečenie psychického, fyzického a sociálneho vývinu dieťaťa. V súlade s tým je v zákone zakotvené, že dieťa sa môže zdržiavať mimo detského domova len s jeho súhlasom. V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si, že zamestnanci detského domova, či už je dieťa umiestnené priamo v domove alebo v tzv. profesionálnej rodine, zodpovedajú za dieťa a nie sú oprávnení dieťa vydať komukoľvek, kto o to požiada, ani plnoletému súrodencovi.
Jaroslava, ak máš záujem, aby sa Tvoji súrodenci opakovane krátkodobo zdržiavali u Teba, musíš absolvovať informačné poradenstvo, aby si získala informácie o náhradnej starostlivosti a o právach dieťaťa. Informačné poradenstvo vykonáva detský domov, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo na tento účel akreditovaná osoba.
Dúfam, Jaroslava, že som aspoň sčasti odpovedal na Tvoje otázky. V každom prípade Ti ale odporúčam, ak bude odmietavý postoj pani riaditeľky detského domova pretrvávať, obráť sa na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo s podnetom na verejného ochrancu práv. Verejný ochranca práv je oprávnený za účelom preskúmania podnetu navštíviť aj dotknutý detský domov, príp. si vyžiadať stanovisko riaditeľky a na základe vykonaného šetrenia Ti poskytnúť pomocnú ruku. Ak sa rozhodneš pre podanie podnetu, je nutné uviesť svoje meno, priezvisko a adresu, ďalej je nutné uviesť mená súrodencov a názov detského domova. Podnet môžeš podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickou poštou. Informácie o činnosti a pôsobnosti verejného ochrancu práv nájdeš na internetovej stránke www.vop.gov.sk
Prajem Ti, aby sa vzťahy medzi Tebou a súrodencami čo najskôr usporiadali.
16.06.2009, právnik Noro
"dobry den, od troch rokov byvam v detskom domove, teraz koncim SOU a idem dalej studovat na strednu skolu. mam 19 rokov a cez prazdniny by som si chcel ist zarobit nejake peniaze do zahranicia. poznam jednu firmu, kde chodia brigadovat moji kamarati uz niekolko rokov, takze viem, ze je spolahliva. moze mi v tom branit riaditelka detskeho domova?"
bertik,19 rokov
bertik,19 rokov
Ahoj, Bertik,
výkon ústavnej starostlivosti sa obvykle končí dosiahnutím plnoletosti alebo uplynutím jedného roku po dosiahnutí plnoletosti, teda dovŕšením 19. roku, ak súd ústavnú starostlivosť predĺžil. Do tohto času platí, že za Teba zodpovedá detský domov a ak by si opustil detský domov bez súhlasu, je riaditeľka povinná túto skutočnosť oznámiť bezodkladne najbližšiemu útvaru Policajného zboru, rodičom, súdu, ktorý nariadil ústavnú starostlivosť, a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Mladý dospelý môže, ak o to požiada, a ak je to vhodné a účelné, zotrvať v detskom domove po skončení ústavnej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti až do jeho osamostatnenia, najdlhšie do 25 rokov veku. Pokiaľ už teda máš 19 rokov a detský domov vyhovel Tvojej žiadosti o zotrvanie v detskom domove, môžeš rozhodovať o určitých veciach sám za seba. Nikto Ti nemôže brániť v tom, aby si podpísal s nejakou právnickou osobou zmluvu o zabezpečení letnej brigády v zahraničí. Musíš si však uvedomiť, že detský domov Ti nahrádza prirodzené rodinné prostredie. Aj iné plnoleté „deti“ nesúhlasia vo všetkom s názormi svojich rodičov, ale pokiaľ s nimi žijú napr. v spoločnej domácnosti, mali by ich rešpektovať. To, že stále bývaš v detskom domove, znamená, že tiež musíš rešpektovať určité pravidlá, ktoré sú v ňom stanovené. Preto by si sa mal pokúsiť ešte raz porozprávať sa o brigáde s riaditeľkou detského domova a zistiť dôvody, prečo s ňou nesúhlasí. Samozrejme nič Ti nebráni v tom, aby si sa obrátil na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý rozhoduje v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni koná a rozhoduje detský domov. S dospelosťou prichádzajú aj ťažké rozhodnutia a budeme Ti držať palce, aby si sa rozhodol správne.
08.06.2009, právničky Janka a Katarína Č.
Mojej sestrenici, ktorá má 13 rokov, zomreli obaja rodičia pri dopravnej nehode. Teraz žije so starými rodičmi z maminej strany. Starí rodičia z otcovej strany sa chcú stať jej poručníkmi. Ako to vlastne bude? Môže si ona vybrať, s ktorými starými rodičmi bude žiť? A čo je vlastne poručníctvo? Peter
Ahoj, Peter, situácia, ktorú si opísal, je jedným z vysvetlení, prečo musí štát svojimi prostriedkami zabezpečiť ochranu práv dieťaťa. Robí tak prostredníctvom poručníka.
Poručník je osoba, ktorá má voči dieťaťu všetky rodičovské práva a povinnosti – stará sa o jeho výchovu, rozvoj, vzdelávanie, majetok. Je jeho zákonným zástupcom až do jeho plnoletosti, teda do 18-ky. Nemá však voči nemu vyživovaciu povinnosť a ani dieťa neskôr, keď je dospelé, nemá voči poručníkovi povinnosť starať sa o neho v starobe, ako by to bolo voči rodičom.
Poručníka ustanoví súd ihneď, ako sa dozvie, že je to potrebné. Skôr ako súd niekoho za poručníka určí, zisťuje si o ňom všetky dôležité informácie. Zaujíma ho názor každého, kto je oboznámený s pomermi, a niekedy vypočuje aj samotné dieťa. Dôležité je to vtedy, ak sa poručník bude o dieťa osobne starať a dieťa bude žiť v jeho domácnosti.
Vtedy, keď sa sám nestará o dieťa (dieťa je napríklad v ústavnej starostlivosti dojčenského ústavu alebo ho má v náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti iná osoba), dohliada poručník na to, ako sa o dieťa starajú v ústave alebo, ako sa má u pestúnov. Poručníka kontroluje súd, ktorému musí poručník podávať správy o dieťati, ako aj o tom, ako sa nakladá s majetkom dieťaťa.
A teraz konkrétne. Starým rodičom, bez ohľadu na to, zo strany ktorého rodiča sú, neprislúcha priamo zo zákona vykonávať práva a povinnosti len preto, že sú jeho starými rodičmi. V praxi je však dosť obvyklé, že za poručníka svojho vnuka/vnučky súd ustanovuje práve starých rodičov. O tom, kto bude poručníkom Tvojej sesternice, rozhodne súd.
01.06.2009, právnička Jana
Susedia spolu veľmi zle žili a nezaujímali sa o svoje tri malé deti, z ktorých najstarší
11-ročný Milan je môj spolužiak. Minule v škole povedal, že rodičia sa o nich už nemôžu starať a že im bude určený poručník. Vôbec neviem, čo to znamená. Môžete mi povedať, či Milan bude bývať ešte v našom dome alebo u toho poručníka?
Jaro
Ahoj, Jaro, viem si predstaviť, že Ťa trápi osud Tvojho kamaráta, ale nemusíš sa obávať najhoršieho. Nemusí to dopadnúť tak, že Milan a jeho súrodenci budú „vysťahovaní“. Podľa zákona sa o deti musia starať ich rodičia. Ak si neplnia tieto povinnosti a deti zanedbávajú, týrajú, nedávajú im všetku starostlivosť, ktorú deti vyžadujú – jedlo, teplo, čisté oblečenie, lásku, opateru a pomoc, tak štát sa o takéto veci postará v záujme detí tým, že rodičov pozbaví ich rodičovských práv a povinností a namiesto nich nastúpi poručník. Je to osoba, ktorá prevezme rodičovské práva a povinnosti namiesto biologických rodičov a bude dohliadať, aby sa Tvojmu kamarátovi a jeho súrodencom dostalo všetko v potrebnej miere, a až keď to bude nevyhnutné, môže navrhnúť, aby boli povedzme deti umiestnené do náhradnej starostlivosti iných rodín. Ich skutoční rodičia sa v období, keď sa o deti stará poručník, nemôžu domáhať žiadnych výhod, peňazí, majetku svojich detí. Vo všetkých veciach ich zastupuje poručník. Poručník si ich nakoniec môže zobrať aj bývať k sebe, ale to by bolo ideálne v prípade, keby sa poručníkmi stali starí rodičia Tvojho kamaráta. Poručníkom môže byť teda fyzická osoba – jeden človek, ale aj manželský pár. V prípade, že nie je možné vybrať vhodnú osobu z okruhu osôb príbuzných alebo blízkych či iných fyzických osôb, súd ustanoví za poručníka obec.
01.06.2009, právnička Jana
Môjho brata zobrali do detského domova. Môže k nám prísť na návštevu? Rodičia ho často navštevujú, ale on by chcel prísť aj domov, vidieť ostatnú rodinu a nášho psa.
Kevin, 15 rokov
Ahoj, Kevin, detský domov môže umožniť Tvojmu bratovi pobyt u rodičov, ale len ak to bude pre neho vhodné. Detský domov oznámi úradu práce, sociálnych vecí a rodiny čas, miesto a dĺžku pobytu Tvojho brata u rodičov najmenej tri pracovné dni pred jeho odchodom k rodičom tak, aby mohol úrad poskytnúť detskému domovu aktuálne informácie o Vašom rodinnom prostredí, ak je to v záujme Tvojho brata potrebné.
Detský domov bude sledovať, aký vplyv bude mať jeho pobyt mimo detského domova na jeho vývin. Mimo detského domova sa totiž môže zdržiavať len so súhlasom detského domova, o čom sa vedú záznamy, v ktorých je uvedený čas jeho odchodu a čas návratu do detského domova, osobné údaje osoby, ktorá ho preberie, a miesto pobytu dieťaťa.
01.06.2009, právnička Janka
S bratom sme už pár mesiacov v detskom domove. Chceli by sme vidieť nášho ocka, ktorý nám veľmi chýba. Stále nám píše a občas aj zavolá, ale na cestu k nám nemá peniaze. Čo máme robiť, to ho už nikdy neuvidíme?
Soňa, 16 rokov
Ahoj, Sonička, Tvoj ocko sa môže obrátiť na obec, v ktorej býva, so žiadosťou o príspevok na dopravu do detského domova, v ktorom ste spolu s bratom umiestnení. Podmienky poskytovania tohto príspevku, jeho formu a ďalšie podrobnosti ustanoví obec vo všeobecne záväznom nariadení. Obec na základe žiadosti Vášho ocka zváži, či by bolo účelné poskytnúť mu tento príspevok. Účelnosť poskytnutých príspevkov posudzujú spoločne orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (teda úrad práce, sociálnych vecí a rodiny), obec a detský domov, v ktorom ste umiestnení.
01.06.2009, právnička Janka
Naša mama sa o nás nestarala, a tak nás so sestrou zobrali do domova. Predtým sme boli stále u susedky, u ktorej sme niekedy aj prespávali. Chcem sa opýtať, či je možné, aby nás tu navštevovala, aj keď nie je naša príbuzná?
Anna Mária, 13 rokov
Ahoj, Anna Mária, aj keď ste umiestnené v detskom domove, máte právo stretávať sa s osobami, ku ktorým máte blízky vzťah. To znamená, že aj Vaša susedka Vás môže navštevovať. Ak by Vás však chcela vziať niekedy aj mimo domova, napríklad na zmrzlinu alebo do kina, musela by absolvovať informačné poradenstvo v rozsahu najmenej troch hodín, ktoré je zamerané najmä na poskytovanie informácií o náhradnej starostlivosti a o právach dieťaťa.
Mimo detského domova sa totiž môžete zdržiavať len so súhlasom detského domova, o čom sa vedú záznamy. Detský domov by s Vašou susedkou a s Vami dohodol miesto, čas, rozsah a spôsob stretávania s ohľadom na Vaše potreby a na možnosti Vašej susedky. Detský domov bude sledovať, aký vplyv by mal pobyt mimo detského domova na Váš psychický, fyzický a sociálny vývin. Verím, že s Vašou susedkou zažijete pekné chvíle, ktoré Vám pomôžu zabudnúť na smutné okamihy vo Vašom živote.
01.06.2009, právnička Janka
Moji rodičia sa o mňa vôbec nestarajú. Viem, že ako rodičia majú voči mne povinnosti, ale som presvedčený o tom, že si ich neplnia, preto by som chcel, aby si ma adoptovala nejaká normálna rodina.
Martin, 13 rokov
Ahoj, Martin, rodičia majú povinnosť starať sa o svoje dieťa, no niektorí sa o svoje deti nestarajú, a preto je potrebné rozhodnúť o tom, že dieťa môže byť zverené inej osobe než sú jeho rodičia. Rozhoduje o tom súd.
Aby mohol súd rozhodnúť, musí vykonať dôkazy, a to predovšetkým výsluchy. Musí vypočuť osobu, ktorá sa o dieťa stará, alebo zástupcu zariadenia, v ktorom sa dieťa nachádza.
Keďže dieťa má právo (ak je to schopné) vyjadriť sa ku všetkému, čo sa ho týka, môže prejaviť svoj názor aj v tomto konaní.
Pre súd je najvýznamnejší záujem dieťaťa, a preto sa musí zaoberať všetkými skutočnosťami, ktoré súvisia s dieťaťom.
Pre dieťa je dôležité aj to, aby neexistoval rozpor s účelom osvojenia (účelom osvojenia je vytvorenie nového vzťahu medzi dieťaťom a osvojiteľom, ktorý tak nahradí vzťah medzi dieťaťom a jeho biologickými rodičmi).
Konanie sa týka maloletých detí, a preto je dôležité, aby trvalo čo najkratšie (niekedy môžu súdne konania trvať aj príliš dlho), preto by toto konanie nemalo presiahnuť 3 mesiace.
Konanie sa končí rozhodnutím o osvojiteľnosti, ktoré je však možné aj zrušiť, a to vtedy, ak by prišlo k zmene pomerov (napríklad by sa mohli objaviť nové skutočnosti, ktoré sú v rozpore s účelom osvojenia).
Navrhnúť zrušenie takéhoto rozhodnutia je možné iba do chvíle, kým nie je dieťa odovzdané do starostlivosti budúcim osvojiteľom.
01.06.2009, právnik Juraj
Moji rodičia sa o mňa nestarali, a preto súd rozhodol, že môžem byť adoptovaná. Chcem, aby sa o mňa starali moji adoptívni rodičia, no teraz prebieha ďalšie súdne konanie. Nerozumiem tomu. Ak už súd raz rozhodol, prečo teraz musí opäť rozhodnúť? Viete mi to vysvetliť?
Helena, 12 rokov
Milá Helena, keď už súd rozhodol (v konaní o osvojiteľnosti) o tom, že dieťa môže byť zverené do starostlivosti niekomu inému, teraz môže rozhodnúť o tom, či bude dieťa zverené konkrétnym osobám (budúcim osvojiteľom).
Tak ako v predchádzajúcom prípade, aj tu je stanovené časové obmedzenie pre dĺžku konania, ktoré by súd nemal prekročiť. V tomto prípade však toto časové obdobie nie je 3-mesačné, ale môže trvať 1 rok od podania návrhu na začatie konania.
Aj v konaní o osvojení potrebuje súd dostatok dôkazov na to, aby mohol rozhodnúť. Takýmito dôkazmi sú najmä výsluchy.
Je nevyhnutné vypočuť všetkých ľudí, ktorých sa rozhodnutie súdu týka (najmä biologických rodičov dieťaťa, osvojiteľov ako nových rodičov, niekedy aj dieťa).
Výnimkou je výsluch dieťaťa – k nemu pristúpi súd iba vtedy, ak je dieťa schopné pochopiť význam osvojenia a ak nie je výsluch v rozpore s jeho záujmom.
Keďže pre dieťa nemusí byť jeho účasť na súdnom konaní príjemným zážitkom, je dôležité, aby malo konanie na dieťa čo najmenší vplyv.
Z tohto dôvodu, ak súd nevypočuje dieťa (pre jeho rozumové schopnosti a jeho záujem), tak ho ani nepredvoláva na jednotlivé pojednávania a dieťa sa na nich nemusí zúčastniť.
Ďalším dôkazom je lekárske vyšetrenie dieťaťa a osvojiteľa, keďže posúdenie zdravotného stavu je jednou z podmienok osvojenia.
Keďže osvojením dieťaťa nastávajú dôležité zmeny v jeho živote, ale aj v živote jeho pôvodných rodičov a nových rodičov, súd ich musí poučiť o význame samotného osvojenia a o právach a povinnostiach osvojiteľov (ide vlastne o práva a povinnosti rodičov, keďže osvojitelia sa stávajú novými rodičmi dieťaťa).
Konanie sa končí rozhodnutím súdu o osvojení, súčasťou ktorého je aj rozhodnutie o priezvisku dieťaťa (dieťa bude mať nové priezvisko po osvojiteľovi a stratí svoje pôvodné priezvisko po rodičoch).
Osvojenie je možné aj zrušiť, no opäť iba súdnym rozhodnutím. V takomto prípade by muselo prebehnúť ďalšie súdne konanie.
01.06.2009, právnik Juraj
Ako malý som bol osvojený. S rodičmi, s ktorými bývam, si nerozumiem, nemám s nimi dobrý vzťah. Často mi nadávajú mi, dostal som aj facku. Nedá sa to osvojenie nejako zmeniť alebo zrušiť?
Patrik, 17 rokov
Milý Patrik, je smutné, že s rodičmi, ktorí si Ťa osvojili, nemáš dobrý vzťah a nerozumieš si s nimi. Podľa zákona môže súd zrušiť osvojenie iba z vážnych dôvodov, ktoré sú v Tvojom záujme. Návrh na zrušenie osvojenia je možné podať len v zákonom určenej lehote, a to šesť mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o tom, že si bol osvojený. V Tvojom prípade už táto lehota uplynula. To znamená, že už nemôžeš žiadať súd, aby zrušil osvojenie.
Dôvody, pre ktoré môže súd zrušiť osvojenie, zákon o rodine bližšie neurčuje. Ide o okolnosti, v dôsledku ktorých osvojenie neplní svoju funkciu, najmä skutočnosť, že medzi osvojencom a osvojiteľom nie sú vytvorené také vzťahy, ako medzi rodičmi a deťmi, ďalej zanedbávanie alebo zneužívanie rodičovských práv a povinností zo strany osvojiteľov, fyzické či psychické násilie a pod.
01.06.2009, právnička Eva
Dobrý deň, moja mamina býva so mnou sama. Už dlhšie má však frajera, za ktorého sa chce vydať. Minule, keď sa rozprávali, tak som počula, ako jej frajer povedal, že by si ma chcel osvojiť. Celkom dobre si spolu rozumieme, ale aj tak to nechápem, neviem, čo ma čaká a či sa niečo zmení. Mohli by ste mi to vysvetliť?
Janka, 13 rokov
Ahoj, Janka, som rada, že si s priateľom Tvojej maminy rozumieš. Je to od neho pekné, že Ťa chce prijať za svoju. Ak sa Tvoja mamina s priateľom zoberú, tak si Ťa môže priateľ Tvojej mamičky osvojiť. Tak by si mala kompletnú rodinu, maminu aj ocina.
Osvojením vznikne medzi Tebou a priateľom Tvojej maminy rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi.
Osvojenie prináša mnoho zmien. Priateľ Tvojej mamičky, Tvoj budúci ocko, bude mať rovnaké práva a povinnosti, ako keby bol Tvojím skutočným otcom, bude povinný starať sa o Tvoju výchovu, zdravie, vývoj, tiež bude povinný zabezpečiť Ti výživu a budeš mať právo po ňom dediť majetok.
Osvojenie sa vždy týka právneho postavenia osvojovaného dieťaťa, preto sa musí brať do úvahy aj Tvoje stanovisko k osvojeniu. Vzhľadom na to, že už máš 13 rokov, mala by si byť v súdnom konaní vypočutá a súd by mal prihliadnuť na Tvoj názor, či s osvojením súhlasíš alebo nie.
01.06.2009, právnička Eva
Dobrý deň, chcem sa opýtať, či mi môže vychovávateľka v detskom domove strhávať časť vreckového, vraj mi šetrí na horšie časy.
Veronika, 9 rokov
Ahoj, Veronika, v zásade máš právo o spôsobe využitia vreckového rozhodovať sama. Pani vychovávateľka Ti však pri tom musí poskytnúť potrebnú pomoc, ktorá zohľadňuje Tvoj vek a rozumovú vyspelosť.
Ak je to vhodné alebo účelné, vreckové Ti môže byť poskytnuté vo viacerých čiastkach v mesiaci alebo s Tvojím súhlasom Ti môžu vreckové alebo jeho časť uschovať na určitý čas. Výnimočne Ti môžu z dôvodu výchovného pôsobenia poskytnúť vreckové aj v nižšej sume, ale rozdiel Ti musia poskytnúť v budúcom mesiaci.
Pri vreckovom Ti musí byť primeraným spôsobom vysvetlený dôvod, pre ktorý sa Ti vreckové poskytne vo viacerých čiastkach alebo v nižšej sume, a Ty máš právo vyjadriť na to svoj názor. Z vreckového Ti môžu tvoriť aj úspory, ale len s Tvojím súhlasom. Z tohto dôvodu by si sa mala o výške vreckového poradiť s pani vychovávateľkou a aj keď sa Ti to teraz nezdá, z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že každý ušetrený cent sa Ti v budúcnosti určite zíde.
01.06.2009, právnička Janka
Dobrý deň, mám sedemnásť rokov a chcem sa opýtať, ako dlho môžem byť v detskom domove. Čo potom, keď budem dospelá, vyhodia ma? A čo ak budem dlhodobo chorá?
Petra, 17 rokov
Ahoj, Petra, obvykle sa výkon ústavnej starostlivosti končí dosiahnutím plnoletosti alebo uplynutím jedného roka po dosiahnutí plnoletosti, ak súd predĺžil ústavnú starostlivosť. Ak sa ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti alebo predĺžením ústavnej starostlivosti do 19 rokov veku, môže mladý dospelý požiadať detský domov o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia, najdlhšie do 25 rokov veku. Osamostatnenie znamená v tomto prípade zabezpečenie si bývania a schopnosť samostatne sa živiť.
Mladému dospelému so zdravotným postihnutím, ktorý sa nemôže osamostatniť vzhľadom na svoj zdravotný stav, po skončení výkonu ústavnej starostlivosti dosiahnutím plnoletosti detský domov v spolupráci s obcou, vyšším územným celkom a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny alebo akreditovaným subjektom zabezpečí prijatie do zariadenia chráneného bývania alebo iného zariadenia, ktoré poskytuje služby zodpovedajúce jeho potrebám, ak je odkázaný na poskytovanie týchto služieb.
Okrem toho detský domov udržiava s mladým dospelým s jeho súhlasom kontakt aj po jeho odchode z detského domova a poskytuje mu potrebné poradenstvo pri osamostatňovaní, takže v prípade akýchkoľvek problémov sa naň môžeš obrátiť. Držím Ti palce do ďalšieho života.
01.06.2009, právnička Janka